Overground. Zľava: Tuleň, Marta Minárik, Whisky, Dorota, Joe Karafiát a Špako. FOTO - BMG
Prvé cédečko slovensko - českého projektu Overground sa podobá na perkelt, ktorý varil Whisky v mlyne na Prašníku, keď sa nahrávalo. Každý doň doniesol niečo svoje - Joe Karafiát gitary, akými zvučí undergroundovú kapelu Garage, punkrocker Whisky texty a spev v štýle „mám na háku“, Dorota Nvotová konečne realizovala svoje skladateľské počiny ležiace v zásuvke. K spontánnemu projektu sa pridali ešte gitarista a filmár Špako, bubeník Tuleň a basgitarsita Marek Minárik.
Možnože to nie je celkom perkelt, skôr misa na švédskych stoloch, z ktorej si každý naberie, na čo má chuť. Ak nie je gurmán, ktorého uspokoja len ustrice, zažije album prežiarený pohodou. Nelámaním si hlavy nad tým, ako znie nikaragujská ľudová v latino rytme vedľa chuligánskeho rokenrolu alebo balkánska dychovka vedľa klavírnej spovede Dievčatka. Mimochodom, filmovej mame z rovnomenného filmu Jane Hubinskej ešte neblahoželala: „Nemám na ňu telefón, nechám to na spontánne stretnutie,“ hovorí DOROTA NVOTOVÁ. Dopĺňa ju manžel WHISKY.
Ako a prečo ste pospájali takých rôznych ľudí?
WHISKY: „Mal som vydavateľskú zmluvu ešte na jednu sólovú dosku, ale keď som si vzal za ženu hudobníčku a nahrali sme Svadobnú s Marekom Minárikom, zrazu sme boli kapela. Počas Dorotkinho filmovania v Prahe sme sa stretali s kapelou Garáž, z ktorej sa k nám sám od seba pridal Joe Karafiát. Za bubeníka sme vzali Tuleňa, ktorý so mnou hrá na sólovke, a teraz aj so Slobodnou Európou, a Špako sa tiež pridal.“
Chceli ste na platňu dostať čo najviac štýlov, lebo už taký projekt nezopakujete?
DOROTA: „Overground je zoskupenie správnych ľudí v správnom čase, ktoré nič neplánuje.“
WHISKY: „Nič sme tou pestrosťou nesledovali, každý dal svoje nápady a ja som ich poprepájal textami, aby to neboli tri platne v jednej. Zatiaľ budeme spolu hrať len na krste a Pohode.“
Čoskoro máte vydať album so Slobodnou Európou - ktorý projekt je dôležitejší?
WHISKY: „Je to, ako keby ste sa spýtali matky, ktoré dieťa má radšej. Overground je viac virtuálna kapela. So Slobodkou hráme v jednom kuse od októbra a sčasti nás to živí.“
Aj vy ste hrali predtým v inej kapele?
DOROTA: „Doteraz som hrávala len v kapelách, kde som autorsky neprispievala, a to mi vadilo. Overground je v tomto rovnocenný pre všetkých členov. Je to môj prvý projekt, ešte som nikdy nič nenahrávala.“
Máte medzi spoluhráčmi v kapele rešpekt?
DOROTA: „Tu ani nemusím. Okrem toho, vo všetkých kapelách predtým, v škole aj živote som medzi samými chalanmi.“
WHISKY: „Dorka je akceptovaná autorsky, interpretačne aj ľudsky.“
Čiže tam nie ste po protekcii?
DOROTA: „Ľudia sú predpojatí, a právom, lebo dnes každá herečka ide spievať, má svoje cédečko. Ja hrám aj vo filmoch a ľudia mi pripomínajú ešte aj to, že mám mamu známu herečku. Ale neprekáža mi to, lebo akonáhle niekto pochopí, o čom sú moje pesničky, zabudne na to.“
Teraz vás asi zaradia a budú porovnávať s domácimi speváčkami.
DOROTA: „Ani nie, nemyslím, že sa môžem rovnať iným svojím interpretačným výkonom. Som človek, ktorý komponuje pri klavíri, a spievam si len vlastné pesničky.“
To celkom stačí, nie?
DOROTA: „Som skôr autorka ako speváčka. Spievam, len ak treba, a viem, o čom.“
Zdá sa, že vám vyhovuje šansón?
DOROTA: „To je tým, že robím klavírne skladby, klavír ich hneď hodí do komornej atmosféry.“
WHISKY: „Dorku poznačilo to, že vyrastala v divadle. Mnohé pesničky, čo doteraz skladala, boli divadelné až kabaretné. To som sa jej snažil trochu vyhodiť z hlavy.“
Niektoré kapely vyzdvihujú na albume digitálny zvuk, slučky a sample. A vy?
WHISKY: „My sme nahrávali úplne opačne. Nepoužívali sme ani úplne bežné efekty. V mlyne sú metrové kamenné múry a drevené stropy, čo robí dobrú akustiku. Stačil nám jeden ambientný mikrofón, ktorým sme snímali priestor. Ale dôležité je, aby za zvukom a technikou bola vždy dobrá pesnička.“
