BONN – Celosvetová dohoda o boji proti globálnemu otepľovaniu má jednu z posledných šancí na záchranu. Po troch dňoch rokovaní expertov sa včera v Bonne stretli ministri životného prostredia zo 178 krajín.
Kjótsky protokol o emisiách skleníkových plynov je na „hranici života a smrti“: v marci od dohody odstúpil americký prezident George Bush. Spojené štáty sú najväčším znečisťovateľom ovzdušia na svete. Bez nich nemá boj proti globálnemu otepľovaniu skutočný zmysel.
Svet a najmä Európa však nechce Kjóto hodiť za hlavu. Nádej aj na dohodu bez USA je však minimálna.
„Keď som prichádzal do Bonnu, bol som trochu pesimistický. No atmosféra počas prvých troch dní a moje súkromné rozhovory s delegátmi vo mne vyvolali dojem, že dohodu môžeme dosiahnuť,“ povedal včera holandský minister životného prostredia Jan Pronk, ktorý bonnským rokovaniam predsedá. „Moja nádej zo dňa na deň rastie.“
Podľa pozorovateľov sa však okrem Pronka nikto optimisticky netvári. Spravodajca BBC Online tvrdí, že jeho slová sú v zjavnom rozpore so skutočnosťou. Jeden z delegátov atmosféru rokovaní prirovnal ku karu.
Podľa CNN je jediným dôvodom na nádej skutočnosť, že žiadna z rozhodujúcich krajín nepovedala vyslovené „nie“.
Pronk svoje slová neskôr pre AP doplnil: „Stále častejšie počúvam, že krajiny chcú dosiahnuť dohodu. Možno, že tá dohoda bude iná, ako sme si mysleli…, ale bude to dohoda.“
Hlavnou úlohou bonnských rokovaní je nájsť podporu, ktorá by umožnila kjótskemu protokolu vstúpiť do platnosti. Dohodu musí ratifikovať 55 krajín, ktoré produkujú 55 percent emisií. Bez USA je to možné s podporou EÚ, postsocialistických krajín a Japonska, Austrálie alebo Kanady.
Rozpory však vyplávali na povrch hneď na začiatku včerajších rokovaní. Japonsko, Rusko, Kanada a Austrália predložili návrh, aby sa zľavilo z nárokov na znižovanie emisií. Ako protihodnotu ponúkajú sadenie nových lesov, ktoré znečistenia „pohlcujú“. EÚ s tým rozhodne nesúhlasí. (kos)
