S trochou zveličenia možno povedať, že vo vzťahu pozemšťanov k susednej planéte Mars boli tri míľniky: Schiapparelliho objav „kanálov“ na tvári planéty, uvedenie Wellsovej Vojny svetov v americkom rozhlase a prvé úspešné pristátie výskumného laboratória na povrchu Marsu. Tretí z týchto míľnikov sa udial presne pred 25 rokmi.

Pristávací modul americkej sondy Viking 1 mäkko dosadol na povrch planéty Mars 20. júla 1976 po jedenástich mesiacoch od svojho štartu zo Zeme. Bolo to prvé vydarené mäkké pristátie americkej aparatúry na inej planéte slnečnej sústavy. Lander Vikinga 1 pristál v západnej časti Chryse Planitia a až do novembra 1982 tu vykonával vedecké experimenty súvisiace s výskumom vlastností povrchu planéty.

Úspešnému pristátiu Vikinga 1 predchádzalo množstvo nevydarených pokusov. Mars ako najbližšia planéta Zeme sa hneď po začiatku kozmonautickej éry stal najprirodzenejším cieľom pozemských sond. Červená planéta boha vojny však okrem malej vzdialenosti (v ideálnych podmienkach menej ako 50 miliónov kilometrov, teda tretina vzdialenosti Slnka od Zeme) má aj iné vlastnosti, ktoré ju predurčujú na bližšie skúmanie. Predovšetkým sú to pomerne prívetivé podmienky na povrchu - teplota sa v lete môže na slnku vyšplhať až k nule, v polárnych čiapočkách je zrejme uväznený aj dostatok vody, geologická história planéty je podobná tej pozemskej. Navyše sa ľudstvo vo vesmíre cíti dosť osamotené, a tak jeho fantázia zaľudňuje práve najbližšie telesá.

Už tri roky po Sputniku, v októbri 1960, sa o vyslanie sondy k Marsu pokúsili Sovieti. Pokus, tak ako ďalšie štyri, im nevyšiel. Prvých 21 snímok planéty z tesnej blízkosti vyslal až americký Martiner 4 v júli 1965. Jeho nasledovníci s číslom 6 a 7 obohatili zbierku spolu o 201 ďalších obrázkov.

Na povrch Marsu sa dostala až v roku 1971 sovietska sonda Mars 2, dopad však jej lander neprežil. Prvé snímky z povrchu vyslala o šesť dní neskôr jej nasledovníčka - Mars 3, krátko po tvrdom pristátí sa však odmlčala. Za úspešný pokus o pokorenie červenej planéty tak možno označiť až pätnástu sondu v poradí, americký Mariner 9, ktorý počas necelého roka krúženia okolo planéty nazbieral 7329 fotografií. Na povrch planéty potom dopadli ešte ruské sondy Mars 6 a 7 s nulovým výsledkom. Až prišiel deň pred štvrťstoročím, keď úspešne pristál prvý z Vikingov.

Viking 1 mal za úlohu najmä pátranie po známkach biologickej aktivity na povrchu červenej planéty. Vedci na rozdiel od laickej verejnosti neverili, že tam nájdu malých zelených mužíčkov, dúfali však, že aspoň nejaké známky biologickej aktivity by prístroje sondy odhaliť mohli. Nič také sa nestalo, podarilo sa však zhromaždiť dostatok údajov na to, aby mohli zdôvodniť, prečo na Marse život (zatiaľ) nenašli. „Miesto pristátia bolo vybrané dosť nešťastne. Lander dosadol v extrémne suchej oblasti, kde prakticky nebolo možné nájsť žiadne známky prípadnej dávnej biologickej aktivity na povrchu. Možno v blízkosti polárnych čiapočiek by sme boli úspešnejší,“ hodnotí program Vikingu 1 Jim Garvin z vedeckého tímu NASA pre výskum Marsu. „Napriek všetkým tým sondám stále nevieme, o čom Mars vlastne je,“ dopĺňa ho James Martin, manažér projektu Viking. Isté je len to, že vedci sa v názore na Mars rozdelili do troch skupín. Jedna verí v prítomnosť vody (a teda aj možnosť života) na planéte, druhá skupina považuje Mars za večne mŕtvy. Tých tretích, čo prišli s objavom mikroogarnizmov v meteoritoch vyvrhnutých z povrchu Marsu, dnes neberie nikto veľmi vážne.

Viking 1 teda uspel, podobne ako jeho dvojča Viking 2, ktorý dosadol na hrdzavý povrch planéty 3. septembra 1976. Momentálne v blízkosti planéty už 1417 dní operuje sonda Mars Global Surveyor, ktorá usilovne snímkuje jej povrch. O 96 dní mu priletí na pomoc Mars Odyssey.

Od roku 1960 vyslali pozemšťania k Marsu už 31 vedeckých laboratórií. Zatiaľ uspelo len päť (Mariner 9, Viking 1 a 2, Mars Global Surveyor a Mars Pathfinder). Všetky americké. Žiadna zo 16 sovietskych (ruských) a ani japonská Nozomi. Žeby na tých malých zelených mužíčkoch predsa len niečo bolo?

Pre SME - ROMAN PIFFL

V utorok - I. B. Singer