Často sa však stane, že štát príspevok opatrovateľovi prizná až vtedy, keď sa už niet o koho starať, lebo ten medzitým zomrel. Bežne sa totiž na priznanie príspevku čaká aj rok a pol.
Na vine je malý počet lekárov, ktorí na okresnom úrade pracujú v posudkovej komisii. Napríklad v Komárne sú dvaja, z toho jeden na tretinový, druhý na pätinový úväzok. Na úrade v Komárne až teraz vybavujú žiadosti z apríla 2001 či dokonca z júla roku 2000. Dávajú prednosť žiadostiam na opatrovanie starých ľudí nad 90 rokov alebo akútne chorých.
Lehota na vybavenie žiadostí síce existuje - 60 dní - ale posudkové komisie im pre nedostatok lekárov nemôžu vyhovieť. Úrady formálne dodržia lehotu tak, že konanie prerušia.
Predlžovanie čakania na priznanie príspevku spôsobuje aj to, že počet žiadateľov stúpa. Sociálna pracovníčka, ktorá si neželala byť menovaná, tvrdí, že ľudia si takto často riešia vlastnú nezamestnanosť. O príspevok podľa nej často žiadajú práve nezamestnaní, ktorí prichádzajú z úradov práce.
Je verejným tajomstvom, že príspevok sa často zneužíva a dostávajú ho aj tí, ktorí sa starajú síce o starých, ale relatívne zdravých ľudí, ktorí takú intenzívnu opateru nepotrebujú.
Ministerstvo sociálnych vecí o celom probléme vie, informácie o počte čakateľov na príspevok ale nemá.
V roku 2001 poberalo príspevok za starostlivosť o blízku osobu vyše 11-tisíc ľudí a štát im vyplatil necelých 500 miliónov korún. Odpoveď na to, koľko by musel zaplatiť, keby boli títo chorí a starí ľudia v ústavoch, je nejasná. V tom istom roku stáli štát všetky druhy sociálnych ústavov necelé tri miliardy korún.
ZORA HANDZOVÁ
