FOTO – ČTK
„Ako dnes vidím, ako sme s Líviou odchádzali nočným vlakom do Tatier na svadobnú cestu a ako plné pražské Hlavné nádražie, každý človek s tranzistorom v ruke, počúvalo správy o historickom stretnutí Dubčeka a Brežneva vo vlaku kdesi v zemi nikoho, na hraniciach medzi Československom a Sovietskym zväzom,“ píše Václav Klaus v životopise o svojej svadbe v posledný júlový deň roku 1968, ktorá mala nakoniec aj politický podtext.
V životopise spomína, ako potom chodili s Líviou dva týždne po Nízkych a Západných Tatrách: „Plánovali sme budúcnosť a netušili sme, čo sa stane o pár dní.“
„Čo sa stalo, je dnes všetkým dobre známe. 21. august 1968 som prežil na európskom stretnutí vedcov, novinárov, spisovateľov v rakúskom Alpbachu, a preto mi autentické zážitky telefonovala z Prahy Lívia, než odišla pomáhať zbierať chmeľ na brigádu. Vrátil som sa domov po týždni, na emigráciu sme nepomýšľali. Vedeli sme, že sa život odohráva tu, boli sme presvedčení, že sa nesmie krajina opúšťať v tom najhoršom okamihu.“
Lívia Klausová, rodená Mištinová, sa narodila v roku 1943 v Bratislave v rodine učiteľky a právnika. Pochádza z piatich detí. Na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, kde vyštudovala odbor zahraničný obchod, sa zoznámila so svojím budúcim manželom. „Priniesla do môjho života a do môjho uvažovania mnoho vecí, ktoré som nepoznal alebo ktorých som mal málo. Zaniesla okolo mňa viac citu a opravdivosti ako chladnej racionality,“ povedal o nej Klaus.
S prehľadom zvládla aj vlaňajšiu aféru, keď sa v novinách objavili fotografie jej manžela s mladou ženou. „Čo s tým mám spoločné? Mne to predsa vôbec neublíži,“ hovorila.
(sp, čtk)
