Dôvody nespresnil.
Klaus ocenil aj to, že slovenský prezident Rudolf Schuster bol medzi prvými, čo mu zagratulovali. „Verím, že nadchádzajúce roky vášho mandátu naplní spoločné osobné úsilie pri ďalšom prehlbovaní slovensko-českých vzťahov na prospech oboch krajín,“ napísal Schuster Klausovi.
V inom rozhovore Klaus naopak vyhlásil, že symbolika prvej cesty by mala byť bokom.
„Na československé vzťahy bude klásť veľký dôraz a bude sa snažiť, aby boli nejakým spôsobom výnimočné,“ tvrdí politológ Bohumil Doležal.
Vzťahy Klausa s dnešnou slovenskou vládou však môže nepriaznivo ovplyvniť spomienka na jeho pochvaly na adresu Vladimíra Mečiara v časoch jeho vlády. „Slovenskí demokrati neprijali Klausovo zvolenie priaznivo pre jeho otvorenú podporu Mečiara,“ myslí si politológ Jiří Pehe. Podľa neho to už vopred zaťažuje otvorený dialóg oboch strán. „Vzťahy s Mečiarom mali vždy pragmatický charakter a prekvapilo by ma, ak by teraz skúšal Mečiara ťahať von z blata. To by bolo politické šialenstvo,“ tvrdí naopak Doležal, podľa ktorého bude mať Klaus pragmatické vzťahy aj so súčasným prezidentom Schusterom.
Ďalším bodom pri posudzovaní vzťahu medzi Klausom a Slovenskom je jeho úloha pri rozdelení Československa. Pri nedávnom výročí rozdelenia poskytol na túto tému niekoľko rozhovorov a napísal niekoľko článkov. Svoju vtedajšiu úlohu pri rôznych príležitostiach však opisuje rôzne. Hlavne v slovenských médiách sa stavia skoro do úlohy otca slovenskej štátnosti, v českých naopak zdôrazňuje svoju snahu o udržanie spoločného štátu, ktorý chceli rozdeliť všetci ostatní. „V slovenskej politickej reprezentácii nebol nikto, kto by sa nesnažil o osamostatnenie Slovenska,“ povedal Klaus v decembri minulého roku.
„Klausova vtedajšia úloha by teraz nemala mať žiadny negatívny dosah, dnes s tým už ani jeden národ nemá problém,“ hodnotí Pehe. Podľa neho môže byť Klausovi naopak prirátané k dobru, že rozvod urobil rýchlo a civilizovaným spôsobom.
Klaus bol celé deväťdesiate roky známy ako odporca visegrádskej spolupráce, ktorá v časoch jeho vlád prakticky prestala existovať. „Strednú Európu beriem vážne. Myslím, že niečo stredoeurópske v nás a okolo nás je,“ vyhlásil z tohto hľadiska prekvapujúco. „Bolo by fajn, keby spresnil, čo tým myslí,“ hovorí na to Doležal. Z pokračovania rozhovoru vysvitá, že pre Klausa je stredom strednej Európy Česká republika a patria k nej ešte jej štyria susedia, Slovensko, Poľsko, Nemecko a Rakúsko.
