Sheryl Crowová ukazuje na tohtoročných Grammy v New Yorku svoj názor na vojnu v Iraku - Vojna nie je odpoveď. FOTO - REUTERS
Kam sa podeli všetky protestsongy? - pýta sa britský server BBC. Pred tridsiatimi rokmi takéto piesne s politickým námetom vyburcovali verejnosť k tvrdému postoju proti vojne vo Vietname. Demonštranti na celom svete sa dnes musia zaobísť bez hudobnej kulisy. Zdá sa, že súčasní hudobníci vyjadrujú svoje protivojnové posolstvo skôr slovom ako svojimi pesničkami. Alebo ho využívajú na svoju propagáciu.
Keď prednedávnom britská chlapčenská skupina Blue oznámila, že sa chystá nahrať protivojnovú pieseň, obvinili ju z vypočítavosti. Ťažko si predstaviť fakt, že pesničku od upravených chlapcov si bude spievať celý mierový národ ako Give Peace Chance od Johna Lennona. K tomuto názoru sa prikláňa aj pophviezda George Michael: „Títo umelci sú ešte príliš mladí a politicky naivní. Dúfam, že z toho nebude Band Aid 2, lebo realita je taká, že v hudobnom biznise je teraz veľmi, veľmi málo ľudí, ktorí si peniaze zarábajú vlastným srdcom a mysľou.“
Do nových protestsongov sa až na výnimky skutočne nikto nehrnie. Samotný Michael pred niekoľkými mesiacmi kritizoval americko-britský tandem Bush - Blair v skladbe Shot the Dog. Vtedy išlo skôr o politickú paródiu. Teraz siahol po coververzii starého hitu The Grave, ktorú americký spevák a skladateľ Don McLean napísal ešte v roku 1971 ako svoju odpoveď na vietnamskú vojnu.
Najlepšie protestsongy neboli len hitmi, ale aj soundtrackmi svojho obdobia. V roku 1963 Bob Dylan napísal Masters of War, ktorá podľa mnohých odzrkadľovala pocity ľudí zo studenej vojny. O niekoľko rokov štvorica Crosby, Stills, Nash and Young nahrali skladbu Ohio o krvavom potlačení študentskej demonštrácie na Kent State University v Ohiu a samotný Vietnam inšpiroval mnoho umelcov.
Michael patrí spolu s americkou šoubiznisovou hviezdou Madonnou k najznámejším popovým celebritám, ktoré sa otvorene postavili proti útoku na Irak. Podľa editora hudobného magazínu Q Andrewa Collinsa však ich novému politickému radikalizmu verí málokto a ťažko sa stane, že protestsongy vystrieda protestpop. „Nikto Michaelovi neverí, pretože sa v minulosti k politike vôbec nevyjadroval. Aj preto jeho singol Shot the Dog prepadol,“ povedal BBC Collins.
Téma Vojna v Iraku sa v piesňach objavuje výnimočne, niekde na okraji spektra pophudby. Zatiaľ najväčším protivojnovým posolstvom je album Peace Not War, na ktorom sú skladby od Billyho Bragga alebo Public Enemy. Cédečko uviazlo v britskom rebríčku na 75. mieste. Predsa, piesne od drsného folkera Bragga alebo radikálnej čiernej rapovej skupiny boli pre Britov priveľkým sústom. „Protivojnové hnutie je také veľké, že ani nemôže existovať akýsi soundtrack, ktorý by obsiahol pocit všetkých rôznorodých ľudí, čo vystupujú proti vojne,“ dodáva Collins.
A tak namiesto skladania protestsongov sa hviezdy skôr podpisujú pod petície. Tou poslednou je Musicians United to Win Without War, ktorú minulý týždeň v stredu zverejnil denník The New York Times. Zatiaľ čo svojimi podpismi ju odobrovali raperi Nas alebo Jay-Z, rocker Lou Reed, Massive Attack alebo Emmylou Harrisová, v americkej televízii NBC vystupovalo ruské duo Tatu s tričkami, na ktorých mali ruský nápis Chuj vojne! O Iraku sa v Moskve príliš nehovorí, ale v Amerike je témou číslo jedna a mladé Rusky tam propagujú nový album.
