Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

MUDr. Igor Bukovský: Máme na výber – dostať po hlave 50-gramovým alebo 50-kilovým kladivom

Čo ste mali dnes na obed?


MUDr. IGOR BUKOVSKÝ, PhD, 1966, je odborným asistentom a vedeckým pracovníkom na Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Výživou a prevenciou ochorení sa zaoberá od roku 1990. Odvtedy sa pravidelne zúčastňuje na všetkých významných európskych a svetových kongresoch o výžive a fyziológii človeka. Od roku 1990 verejne prednáša a publikuje. Je autorom mnohých rozhlasových a televíznych relácií a článkov o výžive a prevencii. Napísal knihy Miniencyklopédia prírodnej liečby, ktorá bola vydaná v štyroch jazykoch, Vegetariánske dieťa, Hľadá sa zdravý človek, Recepty na fajn časy. Je členom Britskej spoločnosti pre výživu, Americkej spoločnosti klinickej výživy a niekoľkých ďalších odborných spoločností.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo ste mali dnes na obed?

Dnes som mal obed neskoro, a tak som sa nevedel dočkať. Jedol som pšeničné taštičky plnené červenou fazuľou pripravenou na mexický spôsob, k tomu jemne blanšírovanú brokolicu, skoro celú hlavičku, celozrnný chlieb so sójovou nátierkou a lahôdkovým tofu. Ako dezert som mal cereálnu tyčinku a jahodový džem.

Ľudské telo by malo vydržať aj 115 rokov, keby sme sa oň lepšie starali. Súhlasíte?

Neviem, ale som presvedčený, že keď vydrží aj „len“ 70 rokov, nemali by to byť roky utrpenia a bolesti. Som presvedčený, že väčšina ľudí môže žiť tak, aby nemuseli druhú polovicu života prežiť s tabletkami, lekármi, sestričkami a chorobami, ktoré sa v chorobopisoch stále opakujú. Sú stále tie isté – ateroskleróza, ischemická choroba srdca, hypertenzia, cukrovka, nádor hrubého čreva a konečníka, rakovina prsníka, obezita, žlčníkové kamene. Tieto a mnohé ďalšie choroby súvisia vo veľkej miere s tým, ako žijeme a čo a ako jeme.

Skryť Vypnúť reklamu

Lenže čo jesť, keď čisté už nie je nič? Ťažké kovy sú dnes všade. Ešte dokonca ani nie sme na svete a už je naše telo zamorené. Nedávny výskum ukázal, že aj placenty rodičiek obsahujú množstvo cudzorodých látok. Možno si ešte dnes, v 21. storočí, vôbec voliť stravu tak, aby bola zdravá?

Napriek tomu, že tento svet, voda, vzduch, pôda, rastliny i živočíchy, a následne aj potraviny, je zasiahnutý toxickými chemikáliami, má zmysel starať sa o to, aby tieto a všetky ostatné rizikové faktory boli čo najslabšie. Máme možnosť minimalizovať vplyv tých, ktoré teraz poznáme. Každý sa môže slobodne rozhodnúť, či bude fajčiť alebo nie, či bude ležať pred televízorom alebo pôjde na prechádzku, či bude jesť potraviny, ktoré sú postihnuté toxickými látkami a sú nebezpečné aj svojím zložením. Predstavte si, že vás ide niekto udrieť kladivom. Kladivo máte na výber: päťdesiatgramové alebo päťdesiatkilogramové. Ktoré by ste si vybrali? Ja určite to ľahšie, menšie.

Skryť Vypnúť reklamu

Nedávno médiá uverejnili správy o zvýšenom obsahu ťažkých kovov aj v sójovom mäse.

Napriek afére s intoxikáciou sóje ťažkými kovmi je určite menej nebezpečná ako mäso zvierat. Ťažké kovy sa dostali do sójového mäsa z poškodeného výrobného zariadenia pri spracovaní sóje na „mäso“. Takéto nehody sa stávajú aj pri výrobe a spracovaní živočíšnych potravín. Lenže sójové mäso neobsahuje cholesterol, nasýtené mastné kyseliny, baktérie, vírusy, zvyšky antibiotík a pesticídov, rakovinové bunky. To všetko sa nachádza v hovädzom, bravčovom, hydinovom, králičom, rybacom, jahňacom, kačacom i husacom mäse. Keby som si mal vybrať medzi geneticky manipulovanou sójou a geneticky nemanipulovaným mäsom akéhokoľvek druhu, vybral by som si sóju. Je to ľahšie kladivo – menšie zlo. Nie náhodou je aj materské mlieko žien, ktoré sa stravujú prevažne rastlinnou potravou, neporovnateľne čistejšie a bezpečnejšie ako mlieko matiek stravujúcich sa „bežne“.

Skryť Vypnúť reklamu

Naozaj možno pesticídy, prípadne dusičnany zo surovej rastlinnej potravy umyť? Ako sa dá umyť pesticíd, ktorý preniká do celého organizmu rastliny?

Takéto látky sa, samozrejme, umytím odstrániť nedajú, ale umyť možno prinajmenšom baktérie. Tie sa dovnútra nedostali, ak je ovocie či zelenina v poriadku, čo o mäse neplatí. Umyť možno ťažké kovy, protiplesňové a voskové postreky z povrchu. Treba však tiež vedieť, že toxické látky sa z rastlín – krmovín dostávajú do organizmu zvierat a následne do človeka v ešte koncentrovanejšej podobe, pričom živočíšne potraviny neobsahujú žiadne ochranne pôsobiace látky, zatiaľ čo rastlinné potraviny áno.

Rastlinné bielkoviny sa však ešte stále označujú za neplnohodnotné. Je to zvyk, alebo im niečo oproti mäsu naozaj chýba?

Skryť Vypnúť reklamu

Toto označenie sa im ušlo na začiatku storočia a niektorí slovenskí lekári a biológovia zaoberajúci sa výživou ho používajú dodnes. WHO prestala rastlinné zdroje bielkovín – obilniny, strukoviny, orechy a semená – označovať pojmom neplnohodnotné už v roku 1955. Ak používate všetky zdroje rastlinných bielkovín nebude vám chýbať žiadna aminokyselina.

Sú ľudia, ktorí si obed bez mäsa nevedia predstaviť. Naznačte koľko razy za týždeň by ho mohli jesť, aby neškodilo.

K tým dvom kladivám z môjho príkladu teraz pridajme ďalšie – okrem päťdesiatgramového, bude k dispozícii aj päťsto, osemsto, tisícdvestogramové a tak ďalej, až po to päťdesiatkilogramové. A čo si vyberiete teraz? Ja určite zase to najľahšie. Sú však ľudia, ktorí chcú počuť – to tri a pol kilové je ešte okej, viac nie! Lenže takúto odpoveď vo vzťahu ku škodlivosti potravín nemôže dať, podľa mňa, nikto. Je to normálne vybrať si tri a polkilové, keď existuje oveľa ľahšie?

Skryť Vypnúť reklamu

Lenže mnohým takýto argument nestačí. Ako má ten, kto osem až desať hodín denne ťažko pracuje, vydržať bez mäsa?

Tuk spotrebuje v organizme viac kyslíka ako sacharidy. Človek, ktorý spaľuje tuky a pritom pracuje, má menej kyslíka pre svaly, a to sa rovná rýchlejšej a väčšej únave. Kto chce podať najlepší výkon, jedáva cestoviny, vločky, ryžu, strukoviny, ovocie, kukuricu, orechy, zeleninu. To vám potvrdí aj veľa vrcholových športovcov. Môžete mi veriť. Sedem rokov som bol reprezentantom Československa v plávaní a trénoval som štyri až šesť hodín denne.

A čo ryby, sú vôbec zdravé? Neustále sa propagujú ako zdravá náhrada tradičných foriem mäsa. Je to ešte pravda?

Ryby obsahujú tuk a v ňom naviazaných veľa toxických látok z vody, v ktorej žijú. Vypili by ste dva litre z Dunaja len tak bez filtrovania? Asi nie, tá voda je špinavá už na pohľad. A predsa zjete rybu, ktorá obsahuje neporovnateľne viac chemickej „špiny“. Analýza obsahu toxických látok v tele ryby žijúcej v jazere Ontario ukázala, že obsah toxínov zodpovedá asi 1,5 miliónu litrov vody z jazera. Ak by ste zjedli na večeru takúto rybu, prijali ste toľko chemickej nečistoty, ako keby ste vypili 1 a pol milióna litrov vody z jazera.

Skryť Vypnúť reklamu

WHO však ryby odporúča.

WHO tvrdí, že by sme ich mali uprednostniť pred červeným mäsom. Je to lepšia alternatíva. Ak si máte vybrať medzi rezňom a rybou, dajte si rybu. Nie sú však žiadnym ideálom výživy. Veľké percento, najmä sladkovodných rýb, je postihnutých rakovinou lymfatického systému a človek spolu s rybím mäsom zje aj rakovinotvorné tkanivo, ktoré sa nedá vidieť ani odstrániť. Veľa ľudí je tiež prekvapených, keď sa dozvie, že 100 gramov rybacieho mäsa obsahuje takmer toľko cholesterolu ako rovnaké množstvo bravčového mäsa.

A čo morské potvorky, tie tiež labužníkom ohovoríte?

Pri všetkých ustriciach, lastúrnikoch a iných mäkkýšoch sa zistila nadmerná hladina škodlivých prímesí. Ľudia jedia zvyčajne lastúrniky a ustrice celé, takže nekonzumujú len jedy usadené v ich tkanivách, ale aj tie, ktoré uviazli vo výkaloch v črevnom trakte.

Skryť Vypnúť reklamu

Ľudia už majú pocit, že si nemajú z čoho vybrať. Často ich naviac mätú protichodné názory najrozličnejších odborníkov, a ak naozaj nie je ich koníčkom sledovať obsah živín v jednotlivých potravinách, majú dilemu. Čomu a komu majú veriť?

Tento problém chápem, ale rovnaká situácia je v každej inej oblasti. Keď si idete kúpiť auto alebo videoprehrávač, v každej predajni vám poradia niečo iné. Na základe čoho sa rozhodnete? Ja tak trochu aj na základe dôvery a skúseností. S výživou je to predsa len iné, ide o zdravie, ale tá dôvera a skúsenosť sú dôležité. Podľa mňa aj človek, ktorý je vo výžive priemerne vzdelaný, dokáže postrehnúť všeobecný trend výživy, a ten je už prinajmenšom desať rokov jasný: minimalizovať spotrebu živočíšnych potravín a uprednostňovať rastlinné zdroje biologicky účinných látok. To nie je môj výmysel, to je odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie.

Skryť Vypnúť reklamu

Mnohé aféry z posledných rokov týkajúce sa živočíšnych potravín, ako sú dioxíny, antibiotiká, salmonelózy, vírusy a naposledy aj BSE hovädzieho dobytka, ako aj množstvo štúdií o vplyve týchto potravín na vznik kardiovaskulárnych, nádorových a metabolických ochorení, potvrdzujú správnosť tohto trendu. Vyjadrenia, že ide o propagandu proti mäsu a podobné banalizovanie situácie, možno považovať za prejav nezodpovednosti voči sebe a, ak ide o verejne angažované osoby, aj za nezodpovednosť voči verejnosti. Veď kto by si platil takúto propagandu? Výrobcovia zeleniny a ovocia, ktorí nie sú dotovaní štátom?

Častým argumentom je, že aj tak musíme na niečo zomrieť.

Pracoval som na geriatrii a z rozhovorov s ľuďmi, ktorí zomierali, viem, že v očakávaní smrti sa človek zrazu díva na mnohé veci úplne inak. Prečo si pripraviť takúto frustráciu? Prečo nežiť s vedomím, že robím všetko, čo môžem? Ľahkovážne vyslovené slová o umieraní majú vo chvíli, keď umieranie prichádza a je pomalé a veľmi bolestivé, desivo iný rozmer.

Skryť Vypnúť reklamu

Na Slovensku je výskyt rakoviny hrubého čreva u mužov stále najväčší na svete. Je pravda, že v slovenskom čreve je úplne iná mikroflóra ako napríklad u Afričana alebo Američana, ktorí majú oproti nám iba tretinovú úroveň tejto choroby?

Neviem, či úplne iná, ale zloženie „obyvateľstva“ v hrubom čreve významne ovplyvňuje nielen procesy priamo v hrubom čreve, ale aj celý imunitný a nervový systém, a tým vlastne celé telo. Potom je to už len otázka času a genetickej predispozície. Objavujú sa polypy, nádory, rakovina. Muži, ktorí jedia kapustu aspoň raz týždenne, majú však len 30-percentné riziko vzniku rakoviny v porovnaní s mužmi, ktorí jedia kapustu zriedkavo.

To je celkom dobrá správa.

Naviac, čínska kapusta je výborný a bezpečný zdroj vápnika. Šálka krájanej kapusty poskytne telu toľko vápnika ako šálka kravského mlieka. Bez cholesterolu, vírusov, zvyškov antibiotík, hormónov, či baktérií salmonely.

Skryť Vypnúť reklamu

Ktoré potraviny považujete za zvlášť problematické, agresívne?

Obávam sa, že ten zoznam bude dlhší, než by som si sám prial. Rozhodne tam patria údeniny, vnútornosti, vajcia, všetky druhy mäsa, spracované a konzervované mäsové výrobky, tučné mliečne a smotanové výrobky, vrátane zmrzliny. Sú to aj farbené a aromatizované nápoje a sladkosti, sušené mlieko a sušené vajcia, vrátane všetkých výrobkov, ktoré ich obsahujú.

Ktorá plodina, potravina vás fascinuje svojím zložením a tým, čo dokáže zo seba poskytnúť?

Je ich niekoľko, bez poradia významnosti. Sója, cesnak, cibuľa, pšenica, brokolica, ľanové semeno, olivy, jahody, šošovica, zemiaky, mandle, jablko, marhuľa.

Niektorí odborníci propagujú, že dopoludnia treba jesť len surové ovocie, lebo organizmus sa očisťuje. Čo je na tom pravdy z fyziologického hľadiska?

Skryť Vypnúť reklamu

Fyziológia človeka žiadnu samostatnú fázu „očisťovania“ nepozná. Odbúravanie splodín látkovej premeny prebieha v neustále rôznej intenzite. Podľa súčasných poznatkov raňajky ostávajú stále najdôležitejším denným jedlom. Mali by obsahovať nielen sacharidy, ale aj bielkoviny a tuky. Podporuje to činnosť žlčníka a bráni vzniku žlčových kameňov. Ľudia, ktorí neraňajkujú, majú 3 až 4 razy väčšie riziko ich vzniku.

Často prednášate o zdravej výžive, šírite osvetu. Mnohí odborníci tvrdia, že je to veľmi ťažké a vzdávajú to, lebo s kladnou odozvou sa stretávajú skôr u vzdelanejších ľudí. Aké máte skúsenosti vy?

Veľmi sa nad tým nezamýšľam. Neviem ani, či má takáto práca cieľ. Neviem, či tam dôjdem, ale aj keď som pretekársky plával, vždy bol najdôležitejší ten nasledujúci záber. Keď si ale z prednášok spomeniem na tie plné sály, a sú to stovky ľudí, mám pocit, že ľuďom nie je ich strava ľahostajná. Chcú vedieť stále viac. A sú tam ľudia každého veku, temperamentu, vzdelania a príjmu. A to ma fascinuje.

Skryť Vypnúť reklamu
EVA HRDINOVÁ

FOTO – ARCHÍV

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 40 521
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 38 569
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 11 748
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 140
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 111
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 081
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 379
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 152
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 957
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 855
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister vnútra SR Roman Mikulec, predseda vlády SR Igor Matovič a minister zdravotníctva SR Marek Krajčí počas tlačového brífingu k vyhodnoteniu doterajších výsledkov celoplošného skríningu na ochorenie COVID-19.

Na Slovensku prebieha plošné testovanie. PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 236-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 4 068 obetí.

6 h
Petra Vlhová reaguje po vypadnutí v super-G.

Sledujte online prenos s nami.

4 h
Rázcestie v obci Martinová.

Maďarov na severe nechcú a Rómov nikde nechcú, opisujú ľudia z Martinovej.

22. jan
Conor McGregor.

McGregor nezvládol svoj návrat do klietky.

5 h