„Dolujeme asfalt zo špár medzi kameňmi, ale on sa nám lepí na ruky,“ hovoria záchranári z Čiech a Slovenska. FOTO - REUTERS
Likvidácia následkov katastrofy tankera Prestige pripomína márny boj so zákerným živlom. Z lode, ktorá sa 13. decembra potopila pri brehoch Španielska, uniklo viac ako 20-tisíc ton mazutu, ktorý zamoril pláže.
Záchrannú akciu sprevádza politikárčenie a verejnosť nedostáva o nešťastí úplné informácie, čo nahráva dohadom a fámam.
Záhadný mazut
„Oficiálne sme sa o obsahu tej látky vôbec nič nedozvedeli. Máme len neoficiálne informácie o tom, že ide o vysoko karcinogénne látky s obsahom síry,“ hovorí starosta dvojtisícového prímorského mestečka Corcubión v Galícii a s vážnou tvárou vyslovuje podozrenie, že loď prevážala komponenty na výrobu chemických zbraní. Starosta má obavy z budúcnosti mesta a okolia, kde obyvatelia žijú z turistiky, rybolovu a lovu chobotníc.
Záhadný mazut vyteká z vraku tankera, ktorý leží v triapolkilometrovej hĺbke. Hneď v prvých dňoch uniklo z tankera toľko hmoty, že je zamorené celé pobrežie. Najviac zamorené sú skalnaté ostrovy západne od španielskeho pobrežia, ktoré nie sú obývané ľuďmi, a tak ich záchranári zatiaľ nepovažujú za prioritu. Zvlášť zlá situácia je v západošpanielskom regióne Galície, ktorý zachytil hlavný nápor ropných škvŕn.
Pláže: pol metra asfaltu
Znečistenie zasiahlo dve tretiny pláží v tomto turistami obľúbenom mieste. Prezrádza to pach asfaltu a často i sírovodíka, ktorý cítiť na celom pobreží.
Tam sa mazut čiastočne vyparil a zostala z neho lepkavá hmota pripomínajúca asfalt. Táto hmota obsahujúca toxické látky dosahuje na niektorých miestach hrúbku až pol metra.
Miestni sa boja, že mazut ich pripraví o prácu a turistov. Preto vítajú iniciatívu dobrovoľníkov zo Španielska i ostatných krajín, medzi nimi 45-člennej výpravy z Českej republiky, ktorú zorganizovala spoločnosť Člověk v tísni. Dobrovoľníci začali svoju prácu minulú stredu a v oblasti budú dva týždne.
Ako jadrová vojna
Zoškrabovanie nánosu mazutu z útesov nie je práve ľahká práca. V trojvrstvovom oblečení s protipachovými rúškami pripomína čistenie pláží skôr akčné zábery z jadrovej vojny. „Niekedy nám to pripadá ako boj s veternými mlynmi, dolujeme asfalt zo špár medzi kameňmi, zoškrabujeme ho, ale on sa nám lepí na ruky, kombinézu, sme od neho špinaví a zalepení na celom tele. A keď sa po niekoľkých hodinách pozrieme okolo seba, pripadá nám to rovnaké, ako predtým než ste vôbec začali,“ hovorí tridsaťročný Martin.
Zoškrabovaním sa však práca nekončí - po upratovacích čatách prídu protichemické jednotky. Tie vyčistené útesy pokropia špeciálnym roztokom, ktorý zvyšky asfaltu rozpustí, a ten stečie do mora. Podľa odborníkov ide o menšie zlo, než keby asfalt na pobreží zostal. Mimoriadnu situáciu pripomína i pracovný čas záchranárov - maximálne šesť hodín denne, inak hrozí poškodenie zdravia.
Dobrovoľníkov ubúda
Následky havárie tankera Prestige teraz likviduje okolo šesťtisíc ľudí. Tri a pol tisíca z nich sú neplatení dobrovoľníci zo Španielska a z cudziny, zvyšok vojaci a profesionálni záchranári.
Záchranári, ktorí sú v oblasti dlhšie, nešetria kritikou na adresu španielskych úradov. V prvom rade im vyčítajú neschopnosť zareagovať včas: záchranné čaty masívnejšie nasadili až v momente, keď sa škvrny dostali až na pobrežie. Prekáža i nie príliš dobrá organizácia, ktorú má pod palcom vláda Galície. „Tu v Corcubióne to ešte ide, ale zažil som miesta, kde je doslova chaos,“ hovorí slovenský záchranár Rudolf Števuška.
Do Španielska prišiel pred troma mesiacmi. Najskôr pracoval na mori a pri čistení skalných útesov zlanovaním. Števuška teraz koordinuje prácu českej skupiny a dúfa, že do postihnutej oblasti dorazia zo strednej Európy i ďalšie výpravy. „Ide o prácu, ktorú možno robiť len rukami, technika príliš nepomôže. Ľudí, ktorí by chceli dobrovoľne pomáhať, ubúda, a je úplne možné, že čoskoro tu budú pracovať len platení záchranári,“ dodáva Števuška.
Autor: TOMÁŠ VLACH, Corcubión pre SME
