K tureckému mestu Dontyol sa blíži konvoj s holandskými patriotmi. Majú ochraňovať Turecko pred irackým útokom. FOTO ČTK/AP
Ako dlho môžu čakať
Treba však povedať aj to, že stále existuje nádej, že Turecko svoj názor zmení. Otázne ale je, koľko to môže Ankare trvať. Ešte v nedeľu zaznievali hlasy, že turecký parlament sa môže pokúsiť o reparát už dnes. Ale kuloárne debaty ukázali, že hlasovanie by sa skončilo podobne ako v sobotu.
Navyše v nedeľu budú v Turecku doplňovacie voľby, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vynesú do kresla premiéra súčasného neoficiálneho lídra krajiny Recepa Tayipa Erdogana. Zdroje blízke jeho Strane spravodlivosti a rozvoja tvrdia, že prípadné druhé hlasovanie sa neuskutoční skôr ako po doplňovacích voľbách.
Vojenskí odborníci hovoria, že Amerika čakala na Turkov už dosť. K tomuto názoru sa však neprikláňajú politickí analytici. Pre celkové vyznenie vojny a jej väčšiu „prijateľnosť“ by bolo vhodné, keby bol na strane Ameriky moslimský štát. Z vojny by tak odpadla nálepka „križiackeho ťaženia“ a umožnila ostatným arabským spojencom Američanov lepšie „predať“ pred vlastnými občanmi svoje postoje.
Vojenské možnosti
Viac ako politické rozmery krízy sa teraz riešia vojenské možnosti Američanov. Je jasné, že ak sa Amerika rozhodne zaútočiť, urobí to aj bez Turecka. Takto vedená vojna by však bola pomerne riskantná. Američania by sa pripravili o výhodnú východiskovú pozíciu na otvorenie severného frontu.
Pôvodný americký plán spočíval v zovretí Iraku medzi severný front z Turecka a južný front vedený z Kuvajtu. Existuje samozrejme možnosť otvoriť len jeden front, ale to by Saddámovi umožnilo získať čas a podniknúť ťažko predvídateľné kroky.
Experti tvrdia, že sa nedá vylúčiť, že by sa pokúsil o chemické či biologické ataky na bližšie neurčené ciele. Logickým cieľom by mohol byť napríklad Izrael.
Ak by Američania útočili len z juhu, museli by na to, aby obsadili celú krajinu, prejsť náročným púštnym terénom, čo by mohlo trvať týždne. To by zvyšovalo straty a mohlo mať negatívny dopad na podporu vojny medzi Američanmi.
Navyše jednotky, ktoré teraz čakajú na vylodenie v Turecku, by sa museli presunúť do Kuvajtu, čo si vyžaduje istý čas. Je pritom všeobecne známe, že čas na najvhodnejší začiatok útoku sa blíži.
Existuje aj možnosť vojakov dopravovať do severného Iraku lietadlami. To však denník Washington Post označil za logistickú nočnú moru.
Ropné polia a Kurdi
Dôležitá je aj strategická poloha Turecka. Turecko susedí so severom Iraku, kde sa nachádzajú najväčšie ropné polia. Stratégovia tvrdia, že na začiatok vojenskej operácie by bolo výhodné, keby ich kontrolovali Američania.
Sever Iraku obývajú Kurdi. Práve s ich vodcami rátajú Američania ako s významnou súčasťou postsaddámovskej reprezentácie. Kurdi však nie sú nadšení z toho, že by Američania vstúpili na ich územie.
Oveľa viac sa však obávajú tureckých akcií. Je veľký predpoklad, že Turci využijú chaos, ktorý vznikne po vypuknutí vojny, na to, aby si s Kurdmi urobili poriadky, samozrejme, pod zásterkou humanitárnej pomoci či ochrany svojej menšiny.
Ak by vstúpili do kurdských oblastí bez Američanov, je viac ako možné, že by narazili na silný ozbrojený odpor. Američania by tak mali na krku ešte aj vojnu medzi Kurdmi a Turkami. Aj z tohto dôvodu by bolo lepšie, ak by Američania otvorili severný front. JANA MIKUŠOVÁ
