Referendum iniciovalo HZDS spolu s SNS a podporovali ho viaceré mimoparlamentné strany vrátane populárneho Smeru. Referendová otázka sa týkala možnosti prijatia ústavného zákona, ktorým by sa skrátilo volebné obdobie súčasného parlamentu, t. j. možnosti vyhlásenia predčasných volieb.
Prezident republiky vyhlásil referendum na základe požiadavky občanov v petičnej akcii. Ešte pred odovzdaním petičných hárkov odobril R. Schuster na stretnutí s predsedom HZDS V. Mečiarom položenú otázku s tým, že ju nepovažuje za rozpornú s ústavou. Skupina poslancov po vyhlásení referenda požiadala Ústavný súd SR o výklad ústavy, v ktorom navrhovala, aby súd vyriekol, že referendum o skrátení volebného obdobia parlamentu nie je možné vyhlásiť. Štyri dni pred konaním referenda súd rozhodol o odmietnutí tohto návrhu a ako dôvod uviedol, že nebola splnená podmienka spornosti veci medzi poslancami a prezidentom. Viacerí právnici i pozorovatelia však jeho rozhodnutie spochybnili a poukázali na porušenie dovtedajšej judikatúry tohto súdu. A taktiež na blízke vzťahy predsedu súdu J. Mazáka s prezidentom, ktorí ešte pred dvoma rokmi spolupôsobili v jednej politickej strane. R. Schuster totiž oznámil, že keby referendum nevyhlásil, mohol by byť z funkcie prezidenta odvolaný, i keď to nemalo žiadnu oporu v ústave.
Na referende sa zúčastnilo 818 480 voličov, ktorí odovzdali 798 487 platných hlasovacích lístkov. Celkový počet voličov, ktorí boli zapísaní v zoznamoch, bol pritom v novembri minulého roka 4 085 172. Ich nedostatočná účasť v referende tak prakticky znamenala odmietnutie predčasných volieb a fiasko strán, ktoré referendum podporovali.
(jo)
