BRATISLAVA - Živnostníkov je u nás 280-tisíc, ale podľa predbežných údajov Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania vytvorili až 48 percent hrubého domáceho produktu za rok 2002.
A pribúdajú stále ďalší. „Priemerne 56 každý deň,“ povedal Karol Papaj zo Štatistického úradu. Firmy ako eseročky, akciové spoločnosti a právnické osoby pribúdajú denne len po jednej.
Živnostníkov prilákal vznik paušálnej dane pred dvoma rokmi. Jej hlavnou myšlienkou bolo „pomôcť drobnému podnikateľovi, aby nemusel viesť zložitú administratívu a účtovníctvo“, povedal predseda Slovenskej živnostenskej komory Milan Kuzma.
Dnes sa však ministerstvo financií chystá túto daň zrušiť, lebo chce zjednodušiť celý daňový systém a výnimku pre živnostníkov považuje za nespravodlivú. Kuzma si myslí, že to je krok dozadu v podpore podnikania a za zotrvanie paušálnej dane je aj samotný jej autor, dnes minister dopravy Pavol Prokopovič.
Časté zmeny zákonov sú podľa Kuzmu dlhodobo najvážnejším problémom podnikania. „Množstvo daňových poradcov sa vďaka 12-ročnému právnemu chaosu môže živiť vysvetľovaním rôznych nedorobkov,“ povedal.
Najviac sa živnostníci uchytili v obchode a službách, najmä okolo áut a spotrebného tovaru. V tejto oblasti ich podniká okolo 100-tisíc. Jedným z nich je aj majiteľ veľkoobchodu Roman Šimko. „Vstupoval som do neznámeho sveta, ale podnikateľské prostredie ma prinútilo rýchlo sa adaptovať,“ hovorí o svojich začiatkoch.
Živnostníci ďalej najviac podnikajú v priemyselnej výrobe, tretím najobľúbenejším odvetvím je predaj a prenájom nehnuteľností.
Najviac obuvníkov, hodinárov, strojárov, mäsiarov a ďalších remeselníkov (takmer 50-tisíc) je v Bratislavskom kraji, ale darí sa im v Prešovskom a Žilinskom kraji, kde vznikla Slovenská živnostenská komora.
Živnostníka definuje zákon ako samostatne zarábajúceho človeka. Okrem seba často dáva prácu aj ďalším zamestnancom a stará sa o svoje aj ich odvodové povinnosti. (im, jj)
