Milan Markovič, humorista: „Časopis Nota bene si kupujem dosť pravidelne. Vždy si však všímam, či je kamelot riadne označený. Na žobrákov nereagujem. Už ktosi múdrejší povedal, že ak prispejete žobrákovi do klobúka, prispievate tým zároveň k tomu, aby sa z tej ulice nikdy nedostal.“

Ibrahim Maiga, spevák: „Obávam sa, že keď im budeme dávať peniaze, nikdy z ulice nepôjdu preč, a hlavne to prepijú, radšej si kúpim časopis.“

Andrej Bán, fotograf: „Pokiaľ nie sú agresivne otravní, vnímam zväčša ľudí z ulice ako súčasť jej koloritu, najmä v Starom meste. Pravda, na Vajnorskej ulici, kde bývam, ľahké devy a ich pasákov za súčasť koloritu nevnímam … Nota bene dostávam ako jeho spolupracovník takpovediac z prvej ruky. Okrem toho, ak ma stretne bezdomovec ponúkajúci nové číslo, občas si ho kúpim a nechám aj tringelt. Myslím si, že takýto projekt môže čiastočne riešiť hmotnú situáciu týchto bezprizorných ľudí, najmä však môže znovuprebudiť ich záujem o to, aby sa pokúsili vziať svoje veci do svojich rúk. A to je na tom najcennejšie.“

Jozef Dado Nagy, moderátor: „Žobrákom na ulici nedám ani korunu. Mám s tým svoje skúsenosti. A už úplne neznášam manipulatívnych ľudí typu „Nepožičali by ste mi peniaze na vlak do Levíc? Ukradli mi penaženku…“ Nie, nedám nič. Taká som ja sviňa. Naopak, časopis Nota Bene si kupujem pravidelne a veľmi si vážim ľudí, ktorí s týmto nápadom prišli.“ (bd, ea)