Len čo v New Yorku odstránili zo stien všetky grafitti a zasklili všetky rozbité okná, v meste sa počas posledných piatich rokov prudko znížila násilná kriminalita. Nie je to náhoda. Celá akcia vychádzala z poznatkov kriminalistickej psychológie a jej „teórie rozbitého obloka“. Hovorí o tom, že ak je na dome rozbité okno, na stene grafitti, potom už chýba iba krôčik ku spáchaniu ťažšieho kriminálneho činu. Vraždu nevynímajúc.
Zdá sa mi, že táto teória sa dá aplikovať aj v mnohých iných situáciách. Nikto nebude hádzať na zem odpadky, ak je mesto perfektne vyzametané. Ak sa tam však dnes váľajú ohorky z cigariet, zajtra pribudnú ďalšie smeti. Jednoducho, ak chceme vyriešiť veľký problém, musíme začať s odstraňovaním malých neduhov. Rovnako je to s korupciou. Ak čo iba jeden skorumpovaný policajt alebo štátny úradník len sem-tam urobí taký prehrešok, k politickému škandálu nie je ďaleko. Stačí si zapamätať, že dať alebo vziať úplatok je kriminálny čin. Ak my berieme, alebo dávame hoci malý úplatok, ako môžeme kritizovať korupciu vo veľkom?
Korupcia zúri svetom. Pred piatimi rokmi som bol v Južnej Amerike a pamätám sa, že korupcia tam bola veľmi rozšírená. Hoci každých päťdesiat metrov stál na ulici policajt, vonkoncom som sa necítil bezpečne. Policajti boli totiž vyťažení pokutovaním taxikárov a vodičov pre kadejaké maličkosti, len aby im z toho „kvaplo“. Každý vodič sa ponáhľa, nechce prísť o doklady, je teda ochotný zaplatiť. Do nedôveryhodnej krajiny s takto rozvinutou podnikateľskou sférou sa však iste nevyberie žiaden turista. Nepríde, nebude investovať, prečo si má kaziť vzácny čas oddychu?
Aj v Japonsku existuje korupcia. Veľké konštruktérske spoločnosti podplácajú vplyvných politikov, aby získali zákazky. To je typický príklad korupcie u nás. Ak však dokážeme zastaviť „malú“ korupciu v meste, môže to zabrzdiť aj veľkú korupciu.
MASAHIKO
