peňazí obyvateľstva.
Inflácia nad úrokmi
Práve bankové vklady si ľudia vyberajú najčastejšie pri rozhodovaní o tom, kam uložiť peniaze. Ešte začiatkom minulého roka boli vklady na ročných termínovaných účtoch vyššie ako šesť percent, pričom ročná inflácia bola 3,4 percenta. Tento rok to bude inak - podľa odhadov ekonómov zvyšovanie regulovaných cien a daňové zmeny prispejú podstatnou mierou k tomu, že na konci roka bude inflácia blízko hranice desiatich percent. Banky pritom na toto obdobie ponúkajú úrok od dvoch zhruba do 4,5 percenta.
Hoci Slováci tradične sporia a „investujú“ najradšej v bankách, ich možnosti a investičné „zručnosti“ sú podstatne širšie. Najväčším konkurentom bankových produktov sa stali podielové fondy. Tie z nich, ktoré investovali do dlhopisov, priniesli svojim podielnikom podstatne viac ako vklady v bankách. Začiatkom tohto roka ekonómovia odhadovali, že podielové fondy zostanú naďalej atraktívnejšie.
Začiatok tohto roka ale ukázal, že fondy, ktoré sú zamerané na investície do akcií svojim podielnikom neprinášajú žiadne zisky. Pokles kurzov akcií na svetových trhoch z nich robí stratovú investíciu. Januárový prepad na kapitálových trhoch bol taký silný, že prevážil aj kladné zhodnocovanie iných cenných papierov v zmiešaných fondoch. Postupné znižovanie sadzieb na peňažnom trhu znižujú aj výnosovosť podnikových dlhopisov a hypotekárnych záložných listov, ale nie natoľko, aby prestali byť pre investorov atraktívne.
Najrýchlejšie rastú byty
Investičným príležitostiam dominujú nehnuteľnosti. Ich ceny sa za posledných šesť rokov takmer zdvojnásobili a odborníci predpovedajú, že pôjdu ešte vyššie. Zhodnocovanie peňazí vložených do bytu, domu či pozemku je jedným z najrýchlejších spomedzi všetkých foriem investovania. Makléri realitných kancelárií potvrdzujú, že ceny nehnuteľností sa budú šplhať hore aj v nasledujúcich rokoch. Pri odhadoch na tento rok boli síce opatrní a mieru zhodnotenia si nikto z nich netrúfol odhadnúť, no z dlhodobého hľadiska všetci čakajú pokračovanie rastu cien najmenej o polovicu. Netradične rýchle zdraženie bytov zažili obyvatelia Trnavy. Plánovaná investícia francúzskej automobilky spôsobila, že ceny bytov už doteraz stúpli aj o polovicu, hoci do mesta zatiaľ nikto neprišiel.
Investície v nehnuteľnostiach sa dajú zvýšiť aj rekonštrukciou domu či bytu. „Kúpili sme dom za jeden a pol milióna korún. Do jeho modernizácie sme investovali ďalšie dva milióny a poisťovňa nám ho následne ocenila na 4 200 000 korún,“ opisuje okamžité zhodnotenie investícií Milan, ktorý sa rozhodol vložiť rodinné úspory do kúpy a rekonštrukcie domu. Pri zhodnocovaní investícií do nehnuteľností hrá významnú úlohu aj inflácia. Hlavne mladé rodiny totiž využívajú hypotekárne úvery, ktoré potom dlhé roky splácajú bankám v pevných splátkach. Reálna hodnota splátok však bude o pár rokov nižšia, ako je dnes. Ovplyvní ju celková inflácia, ktorá by mala byť nižšia ako očakávaný rast ceny nehnuteľnosti.
(bro, tv, jj)
Kde sú uložené naše peniaze?
Najväčšiu časť peňazí obyvateľstva spravujú banky. Spolu so stavebnými sporiteľ-ňami držali na konci minulého roka približne 390 miliárd korún. Vlani však vklady ľudí v bankách vôbec nenarástli.
To, čo ľudia neminuli v obchodoch, smerovalo najmä do podielových fondov. Suma investícií v podielových fondoch dosiahla 16 miliárd korún a za vlaňajšok sa zvýšila o päť miliárd. Doplnkové dôchodkové poisťovne spravujú necelých deväť miliárd a o ďalšie miliardy sa starajú životné poisťovne. Predpo-kladá sa, že vlani zinkasovali poistné za 15 miliárd korún, nie je však známe, koľko z nich smerovalo na sporivé poistenie. (jj, bro)
Podielové listy môžu ušetriť dane
Ako sa výnosy z investícií do otvorených podielových fondov zdaňujú, vysvetľuje PETER GOCELIAK z Asociácie správcovských spoločností.
„Pri zdaňovaní treba rozlišovať dva druhy príjmov: aktíva v majetku v podielovom fonde a spätný predaj podielových listov. Daňové povinnosti v prvom prípade (zdanenie dividend z akcií, kupónovej platby z dlhopisov a úrokov z vkladov v bankách) za podielnika plní správcovská spoločnosť a ten tak už nemá vo vzťahu k vyplateným výnosom žiadnu povinnosť ohlásenia či ďalšieho zdanenia. Takto však postupujú len domáce správcovské spoločnosti. Iné je to zakaždým pri predaji podielových listov. Ak hodnota podielového listu vzrastie a podielnik sa rozhodne z fondu vystúpiť, správcovská spoločnosť mu vyplatí sumu vyššiu, ako bola jeho pôvodná investícia. Pri domácich podielových fondoch (ak je podielový list slovenským cenným papierom) sa takýto výnos zdaňuje, iba o koľko presiahne za kalendárny rok 50-tisíc korún. Vtedy sa rozdiel zahŕňa do daňového priznania. Pri najrozšírenejších kategóriách fondov však znamená 50-tisícový limit daňové oslobodenie investície vo výške približne 400- až 700-tisíc korún.
V praxi teda platí, že absolútna väčšina podielnikov nemá ani pri spätnom predaji podielových listov žiadne daňové povinnosti. Okrem toho, ak podielnik drží svoju investíciu vo fonde aspoň tri roky, je príjem z predaja listov od dane úplne oslobodený, čo platí v neobmedzenej výške pre všetky podielové fondy - domáce aj zahraničné. Zdaňovanie investícií do podielových fondov by sa malo tiež v rámci daňovej reformy zjednodušiť.“ (bro)
