Dan Rather (vľavo) a Saddám Husajn: Mala Amerika vidieť ich rozhovor? FOTO - REUTERS
Okamžite sa objavili debaty o úlohe amerických médií v čase vojny, o objektivite a o priestore, ktorý by mali venovať nepriateľovi. Hovoriť sa tiež začalo o snahe vlády ovplyvňovať médiá. Presne tak, ako sa to stalo na začiatku vojny proti terorizmu, keď CNN odvysielala posolstvo Usámu bin Ládina.
Mozgy zo Západného krídla sa pokúsili CBS zlomiť. Chceli, aby hneď po Saddámovi dostal rovnaký priestor na vysvetlenie jeho propagandistických klamstiev niekto z Bieleho domu. Nepodarilo sa. Televízia rozhovor odvysielala a teraz môžu už len profesori žurnalistiky a masovej komunikácie dumať, či to bolo správne a ako to spracujú bežní Američania.
Hviezda menom Rather
Podľa mediálneho analytika denníka The Washington Post Howarda Kurtza sa z Rathera razom stala jedna z kľúčových postáv konfliktu s Irakom.
Rozhovor so Saddámom neurobil americký novinár už 13 rokov. Tesne pred vojnou v Perzskom zálive sa s ním rozprávalo viac žurnalistov, medzi nimi aj Dan Rather. Potom sa stal Saddám skôr mýtickou postavičkou ako reálnym politikom, ktorého si môžu ľudia aspoň cez obrazovku ohmatať.
Sedemdesiatjedenročný Rather pracoval na rozhovore viac ako rok. Do poslednej chvíle vraj netušil, či sa k nemu naozaj dostane. Keď sa oproti sebe posadili, bol dokonale pripravený. To uznal aj Biely dom. Hovorca Ari Fleischer, ktorý bol na stanicu CBS veľmi nahnevaný, musel priznať, že Rather profesionálne obstál a „urobil novinársky dobrý rozhovor“.
Čudná pozícia
Ani Rather však asi nečakal, čo bude nasledovať po vypnutí kamier: Saddám zrazu vymenil úlohy a namiesto odpovedí začal klásť otázky. Rather mu vraj vysvetľoval, že väčšina Američanov za prezidentom Bushom stojí, aj keď sa zvyšuje percento tých, ktorí o vojne pochybujú.
Dostal sa do nepríjemnej situácie: z novinára sa stal akoby sprostredkovateľ medzi dvoma nepriateľskými tábormi.
A Biely dom o vyjednávania so Saddámom nestojí. Dokonca ani len o spoločnú obrazovku. Najväčší rozruch zatiaľ rozhovor totiž vyvolal preto, že ľudia z tlačového odboru chceli, aby mohli Saddámove slová uviesť na pravú mieru.
Fleischer ponúkal CBS seba alebo šéfa odboru komunikácie Dana Bartletta. Televízia to odmietla, k Saddámovi bola ochotná priradiť buď priamo prezidenta Busha, alebo jeho dvojku - Dicka Cheneya, či ministra zahraničia Colina Powella. S tým zasa nesúhlasil Biely dom. Bush sa nemôže dostať do situácie, kde by niekto mohol rozmýšľať, že je na rovnakej morálnej úrovni ako Saddám.
Ľudia to pochopia
Profesori a teoretici masovej komunikácie hnev bushovcov nechápu. Biely dom hovorí k Američanom cez televízne obrazovky denne. Aj stredajší prejav Georgea Busha vysielali v priamom prenose všetky stanice, a to aj napriek tomu, že ich o to oficiálne nepožiadali.
„Myslím, že CBS mala právo Biely dom odmietnuť,“ povedal Bill Kovach z Výboru znepokojených novinárov.
Experti tiež upozorňujú, že ľudia nie sú takí hlúpi, ako by si mohli elity vo Washingtone myslieť. „Americká verejnosť je dosť múdra na to, aby mohla sledovať interview bez okamžitej reakcie Bieleho domu,“ povedal bývalý reportér televízií CBS a NBC a v súčasnosti profesor žurnalistiky na Harvarde Marvin Kalb. „Rozhovor mohol pomôcť Američanom, aby si urobili názor na to, či je správne ísť do vojny.“
A presne o to Saddámovi asi išlo. Analytici rozhovor nevnímajú ako znak slabosti a strachu pred vojnou, ale naopak ako pokus o ovplyvnenie verejnej mienky. „Klasický pohľad je, že Saddám sa bojí, a preto prehovoril, aby získal podporu. Myslím, že je to inak. Je presvedčený, že vyhráva,“ povedal denníku The Los Angeles Times Steven Black, ktorý bol v 90. rokoch zbrojným inšpektorom v Iraku a študuje Saddámovu osobnosť.
