BRATISLAVA - Stredoškoláci už vyše desať rokov uprednostňujú pri výbere vysokej školy právo, ekonómiu, filozofické smery, medicínu, pedagogické fakulty. A to i napriek tomu, že po skončení vysokej školy sa mnohí na trhu práce nevedia uplatniť. Technické smery štúdia si vyberajú ako východisko z núdze. Nastupujú na ne, až keď ich neprijmú na vysnívanú školu.

V praxi už začínajú technickí inžinieri chýbať. Nový rektor Slovenskej technickej univerzity Vladimír Báleš, ktorý bol do minulých dní dekanom fakulty chemickej a potravinárskej technológie, hovorí, že za ním chodia riaditelia veľkých podnikov a priam sa dožadujú technických inžinierov. „Mnohé podniky sa spamätávajú, obnovujú výrobu a po rokoch stagnácie sa rozbiehajú. A zisťujú, že bez mladých inžinierov to nepôjde,“ hovorí rektor Báleš.

Na Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave si v minulom školskom roku podalo prihlášku na bakalárske štúdium 8209 maturantov, z nich 6667 prijali. Do prvého ročníka sa však prišlo zapísať len 4438 z nich. Po prvom semestri, ktorý sa skončil, ich zostane ešte menej. Napríklad na strojníckej, stavebnej či chemicko-technologickej fakulte je odlev tých, čo skúšky ani len nezačnú robiť, až okolo 60 percent.

Prečo stredoškoláci nemajú o technické smery štúdia záujem? „Problém má korene už v strednej škole. Súčasné stredné školy sa za posledných desať rokov značne preorientovali na humanitné smery štúdia. V ich výučbe už tak prioritne nedominujú prírodovedné disciplíny. Výrazne upadla kvalita výučby v stredných priemyselných školách. Veľké problémy nám spôsobil aj markantný rozpad stredných odborných učilíšť s maturitou,“ myslí si nový rektor Slovenskej technickej univerzity Vladimír Báleš.

Svoje robí aj propagácia techniky. „Médiá skôr predstavujú techniku ako zdroj havárií, venujú sa jej vtedy, keď niečo zlyhá, vybuchne. Menej sa hovorí o jej úspechoch, o tom, ako dokáže uľahčiť ľudský život.“

Počet študentov na STU v roku 2002

Bakalárske štúdium