„Propaganda v Slovenskej televízii bola v tom, že ukazovala všetko veľmi, veľmi pozitívne. Vláda, premiér… ukazovali sa nadľudia, ktorí nerobia chyby,“ hovorí bývalý redaktor STV. FOTO - ARCHÍV TASR
„Keď sa opakuje stále nejaká lož, je to nakoniec vnímané ako pravda. Televízia má obrovskú masu divákov a dokáže im takúto lož servírovať ihneď,“ takto hovorí o televízii redaktor, ktorý sa v časoch riaditeľovania Igora Kubiša podieľal na manipulácii s informáciami.
Slovenská televízia cez víkend na druhom programe odvysielala dokument Marka Kubiša pod názvom Taká malá propaganda. Dokument odhaľuje manipulačné praktiky, vyrábanie poloprávd a účelové podsúvanie fám, ktorým Slovenská televízia v čase mečiarizmu vedome klamala milióny divákov. Opiera sa o autentickú výpoveď redaktora Jozefa Brezovského. Svoju tvár v dokumente síce ukázal, ale jeho meno sa tam nevyskytlo.
„Keď som prišiel do STV, bolo mi jasne vysvetlené, o čo tam pôjde. Úloha televízie bola jasná - pomôcť HZDS vyhrať voľby,“ hovorí bývalý redaktor Brezovský.
„Spánombohom… Idem od vás. Neublížil som, žiadnemu z vás…“ po tejto rozlúčke s premiérom nasledoval rozlúčkový klip zostrihaný z emotívnych okamihov v Mečiarovom živote doplnený citlivou hudbou. FOTO - ARCHÍV
Jeho výpoveď, popretkávaná autentickými ukážkami z vtedajších správ, vyznieva šokujúco. O vyváženosti či objektívnosti v spravodajstve nemohlo byť ani reči. Brezovský mal na starosti najčastejšie rubriku Bez komentára. Hoci sám vedel, že aj on manipuluje, bol a je na svoju prácu hrdý. Najviac však na svoj hudobný „klip“, ktorý STV odvysielala po povestnej Mečiarovej rozlúčke v STV: „Spánombohom… Idem od vás…“
V klipe pospájal rôzne zábery a zostrihy a Mečiara ukázal len v tých najľudskejších a najdojemnejších momentoch, celé to bolo podfarbené dojemnou a clivou hudbou. „Bolo treba ukázať ho ako človeka, ako osobnosť, o ktorú slovenský národ svojou chybou vlastne prichádza,“ vysvetľuje Brezovský. Že to nebolo objektívne, mu neprekážalo: „Toto bol nejaký môj maličký kúštik moci… Manipulovať s ľuďmi, vnútiť im svoj názor… Cítil som sa ako niekto, kto môže hýbať ľuďmi ako figúrkami na šachovnici - ako malý manipulátor.“
Manipulovalo sa všade a so všetkým. Napríklad pri informácii o stavbe diaľnic v roku 1998 sa situácia porovnávala so stavom ciest v roku 1992. Ale zábery boli vyrobené v jeden deň.
Ani manipulácia s ľuďmi nebola problémom. Príspevky sa zostrihali tak, že nejeden človek vyzeral „ako blbec“, hovorí bývalý redaktor.
O Mečiarovi a jeho vláde informovala STV len pozitívne. „Ukazovali sa nadľudia, ktorí nerobia chyby, človek sa na to pozeral a niekedy odmietal veriť, že všetko je také ideálne, ako sa mu ukazuje.“
Spravodajstvo bolo dopĺňané rôznymi komentármi a stávalo sa, že spravodajstvo sa z pôvodných 20 minút natiahlo aj na 40.
„Som presvedčený, že žiadna etická hranica v spravodajstve neexistovala. Keby sa na čokoľvek prišlo, tak by sa to použilo,“ hovorí Brezovský. Aj on mal z manipulovania veľmi dobrý pocit: „Je to dobrá skúsenosť manipulovať s takým obrovským množstvom ľudí… a ukazovať im, čo je správne.“ Podľa neho to však nebol jeho problém, ale problém ľudí, ktorí si nevedia vytvoriť vlastný názor a veria všetkému, čo sa im predkladá.
Po páde Mečiarovej vlády bol Brezovský spolu s mnohými ľuďmi zo spravodajstva odsunutý na 28. poschodie, kde sedeli tí, čo mali z televízie odísť. „Pracovať sme nesmeli. Cítil som sa veľmi ponížený.“ Dodáva však aj to, že keby mal znovu možnosť robiť to isté, asi by to robil.
Dokument Marka Kubiša Taká malá propaganda vznikol koncom roku 2001 a objavil sa na filmových festivaloch v Prahe, Jihlave či Budapešti.
