FOTO SME - PAVOL MAJER
„Hráme čoraz menej Metalliky a iných metalových kapiel,“ povedal pre SME v utorok Eicca Toppinen, líder fínskeho violončelového tria Apocalyptica. Večer v bratislavskom PKO pred zaplnenou sálou predstavili svoj nový album Reflections a cestu, ktorou sa chcú uberať. Je určite bližšie k vážnej hudbe a experimentom v nej. „Oproti minulému turné sa veľmi zmenili naši fanúšikovia,“ pokračuje Toppinen. V Nemecku vraj na koncert prišli deti, rodičia a starí rodičia, bratislavské vystúpenie zaskočilo vyznávačov hardrocku menej temnými náladami a pomalšou hudbou.
Známe inštrumentálky z predošlých albumov vynovili pomocou bicích, za ktorými sedel Mika Siren, a do nových skladieb pridali samplovaný klavír a zvuky zo syntetizátora. Fínsku baladu dokreslili snehom padajúcim z konštrukcie na pódiu. Kapela uvažuje o pribratí vokálov. „Takto nahráme nové single, dokonca je jeden už hotový, ale meno speváka neprezradím,“ hovorí Eicca.
Aj keď po odchode Maxa Lilju ostali len traja - okrem Toppinena ešte Paavo Lötjönen a Perttu Kivilaakso, na turné sa k nim pridal Antero Maaninen, ktorý od kapely odišiel ako prvý ešte v roku 1999. Max Lilja, druhý skladajúci hráč, podľa Eiccu nezvládol vychutnávanie úspechu a kapela čoraz viac odkláňala pozornosť od hudby. „Max musel odísť a my traja sme si zrazu vychutnali pokoj,“ hovorí.
Zmeny v repertoári sa udiali nenápadne a prirodzene, hovorí Toppinen: „Stále píšem viac skladieb a zdokonaľujem sa v komponovaní. Zrazu máme viac slobody, môžeme používať nové nástroje a robiť si, čo chceme.“ Je to návrat na začiatok, do čias štúdií klasickej hudby? „Nie, stávame sa sami sebou. Vždy sme aj boli, ale teraz robíme vlastné veci a nevieme, kam smerujeme,“ hovorí Eicca. Riadia sa intuíciou, a nie vkusom publika? „Presne tak, nič neplánujeme. Pri nahrávaní albumu Reflections sme sa sústredili na to, aby sme na nič nemysleli. Potom je to už na ľuďoch, či sa im hudba bude páčiť, alebo nie.“
Štyria violončelisti by sa nestratili ani v prípade, že ich alebo ľudí Apocalyptica omrzí. Niektorí sa môžu vrátiť do orchestra, ako to urobil Antero. „Asi by som pracoval ako skladateľ,“ hovorí Eicca. „Každú chvíľu mám objednávky na hudbu k divadlu či tancu. Rád by som robil aj filmovú hudbu.“ Dodal: „O úspech Apocalyptiky sa neobávam, akokoľvek šialene to znie.“
DENISA VOLOŠČUKOVÁ
