Najväčšia televízna hviezda – premiér Silvio Berlusconi. FOTO – REUTERS
Koalícia talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho má problémy. U mediálneho magnáta a predsedu vlády v jednej osobe ani neprekvapí, že vážna hádka medzi jeho menšími koaličnými partnermi v kabinete sa spustila pre verejnoprávnu spoločnosť RAI (televízia a rozhlas).
Taliani sú televízny národ. Kto má televíziu, ten má moc. Tak sa do vlády dostal aj súčasný premiér, ktorý v poslednej kampani cez svoje médiá oznamoval, že len on môže krajinu dostať z najhoršieho.
Po víťazstve vo voľbách v roku 2001 parlament ustanovil v RAI radu zloženú z piatich členov, ktorí zakrátko čelili kritike, že sa len prizerajú, ako v tejto verejnoprávnej inštitúcii funguje provládna cenzúra.
Problémy vo vláde sa začali, keď už len dvojčlenná rada (traja členovia odstúpili už dávnejšie) rozhodla, že jeden z troch verejnoprávnych televíznych kanálov sa presunie na sever do finančného centra Milána. Na obrovskú radosť Berlusconiho verného spojenca Umberta Bossiho z Ligy severu, ktorý to považuje za víťazstvo v jeho bitke za decentralizáciu a oslabenie právomocí Ríma.
Premiestnenie televízie prijal s veľkou nevôľou podpredseda vlády Gianfranco Fini z Národného spojenectva, ktoré zbiera hlasy najmä v južnom Taliansku.
Považuje to za uprednostňovanie druhého koaličného partnera a je ochotný spojiť sa v parlamente aj s opozíciou, aby sa s Radou RAI niečo spravilo.
Pre Berlusconiho Forzu by to bolo hlboké poníženie a Liga severu reaguje ako na červené súkno. „Ak budú hlasovať s komunistami, vláda padne,“ povedal rozčertený Bossi pre Corriere della Sera.
Vládu a parlament teraz čakajú zložité zákulisné rokovania. Vyjednávať sa bude o budúcnosti rady (zostávajúci členovia už ponúkli, že zložia funkcie) vo verejnoprávnej RAI a pôjde aj o stabilitu vládnej koalície. Nič však nenasvedčuje, že by sa malo čosi zmeniť na systéme, v ktorom vládne strany bezostyšne ovládajú štátnu televíziu a dohadzujú priateľom lukratívne miesta. Do vedenia pre vysielanie a správy vymenovali minulý rok šesť osôb, z ktorých boli štyri blízke Berlusconimu.
Berlusconi okrem toho vlastní najvplyvnejšiu mediálnu spoločnosť Mediaset, ktorá je konkurentom verejnoprávnych kanálov. RAI v tomto súboji stále viac stráca a opozícia aj preto manažment verejnoprávnej inštitúcie obviňuje, že je vlastne Berlusconiho spojencom.
Mediálna polemika medzi Rímom a Londýnom
Talianska televízia je povrchná, nedemokratická a hlúpa, napísal minulý mesiac britský denník Financial Times. V článku Tobiasa Jonesa, ktorý štyri roky žije v Parme, sa uvádza, že „televízne štúdiá nahradili senát a soft porno je namiesto správ“. Premiér Berlusconi je „už len niekoľko ťahov od toho, aby dal demokracii mat“, napísal autor.
Na Apeninskom polostrove sa okamžite ozvala silná kritika britského novinára. Politici aj novinári pripomenuli, že ani „anglická televízia nie je triumfom elegancie“, a denník obvinili z „bezdôvodného napadnutia“. Verejnoprávna RAI vydala vyhlásenie: „Sme prekvapení, že denník ako Financial Times mohol uverejniť taký surový názor o talianskej televízii.“
Paradoxne je Talian Berlusconi dobrým priateľom a spoľahlivým spojencom britského premiéra Tonyho Blaira, nad čím sa kriticky pozastavuje často najmä ľavicová tlač vo Veľkej Británii. Obaja pochádzajú z úplne odlišného politického prostredia a stretávajú sa s úplne odlišným mediálnym prostredím. Britská BBC je považovaná za vzor verejnoprávnosti.
(mch)
