Arielovi Šaronovi (vľavo) sa podarilo dostať zo svojej novej vlády straníckeho rivala Benjamina Netanjahua (hore), nahradí ho Silvan Šalom (vpravo). FOTO- REUTERS
Izraelský premiér pribral do vlády ďalšiu stranu, vytlačil však z kabinetu Benjamina Netanjahua
Izraelský premiér Ariel Šaron včera posilnil svoju pozíciu v parlamente a zároveň oslabil svoje postavenie vo vlastnej strane.
Do svojho koaličného košiara získal ďalších sedem poslancov a nového partnera vo vláde – Stranu národnej jednoty, nedokázal však uspokojiť svojich straníckych druhov pri rozdeľovaní ministerských postov.
Silnejšia vláda
Pripojenie Strany národnej jednoty k doterajšej trojkoalícii Likud, Šinui a Národná náboženská strana znamená, že vláda bude mať v Knessete 68 hlasov zo 120.
Ani počtom, ani obsahom nejde o žiadnu širokú vládu národnej jednoty tak, ako si to želal premiér Šaron, a tak, ako velí izraelská politická tradícia. Širokorozchodné vlády národnej jednoty sú síce dobre znejúcou politickou teóriou a v ideologicky rozdelenom Izraeli vyvolávali dojem, že dohoda je vždy možná, ich skutočné výsledky boli skôr rozpačité.
Izrael bude mať centristicko-pravicovú vládu, kde nábožensky orientované strany vyváži sekulárny Šinui. Pôjde o koalíciu, ktorá sa rozhodne s nadšením nevrhne do procesu vedúceho k vytvoreniu palestínskeho štátu, ale nemôže si ho dovoliť odmietnuť. Dohoda medzi Likudom a Stranou národnej jednoty hovorí o tom, že o tejto otázke sa bude hovoriť až vtedy, keď sa stane „relevantnou“.
Spoločné vyhlásenie sa tiež odvoláva na Šaronovu podporu plánu Georgea Busha na vytvorenie dvoch štátov do roku 2005.
Izraelská vládna koalícia však zrejme plán v tomto časovom pláne nenaplní, nebude však ani podporovať procesy vedúce k vytvoreniu takzvaného veľkého Izraela, teda štátu po územných ziskoch zo šesťdňovej vojny.
Štát a náboženstvo
Prvé náčrty koaličnej dohody naznačujú, že vláda bez ultraortodoxných strán bude schopná istých reforiem v oblasti vplyvu náboženstva na štát. Zmení sa štatút vplyvných náboženských rád, zákon o účasti študentov náboženských škôl v armádnych zložkách a okreše sa finančná podpora mnohodetným rodinám.
Navyše sekulárna strana Šinui bude viesť ministerstvo vnútra. To by v optimálnom prípade mohlo znamenať, že v Izraeli by sa napokon podarilo presadiť civilné sobáše, rozvody či pohreby a obrady pre neveriacich Izraelčanov by už nevykonával rabín, ale štátny úradník.
Národná náboženská strana a časť Likudu, ktorý má tiež voličov z náboženského prostredia, sa však budú snažiť tieto reformy držať v pre nich rozumných medziach. Nedajú sa očakávať revolučné zmeny, ale pomalé kroky k modernejšiemu poňatiu tradičných hodnôt.
Šaronove šarády
Nová vláda sa potrebuje vyrovnať aj s ekonomickým poklesom a rekordnou mierou nezamestanosti. Túto skutočnosť využil Šaron na to, aby z vlády dostal svojho straníckeho rivala Benjamina Netanjahua. Ten si brúsil zuby na post šéfa diplomacie, ktorý zastával doteraz. Šaron mu však ponúkol post ministra financií s odôvodnením, že to je pre Izrael najdôležitejší post a on má schopnosti ho viesť.
Netanjahu odmietol a šéfom zahraničia sa tak prekvapujúco stal doterajší minister financií Silvan Šalom.
Silvan bol jedným z najkritizovanejších izraelských ministrov. Má však silnú pozíciu v strane a ministerský post jednoducho dostať musel.
Už len pre to, že by bol jediným zástupcom Likudu vo vláde, ktorý nepochádza z Európy a patrí k takzvaným sefardským židom, ktorí sú oveľa početnejší ako európski židia, ich vplyv je však minimálny.
JANA MIKUŠOVÁ
