Nešťastný pád

V sobotu spadla na betónový chodník vo svojom dome v Sun Valley v štáte Idaho tak nešťastne, že si smrteľne zranila hlavu. Z bezvedomia sa už neprebrala. Prvá dáma slávneho denníka, alebo Lady Pub, či jednoducho Kay, urobila pre americký žurnalizmus veľa.

Priznám sa, že keď sme pred časom ako štipendisti čakali na ňu v rozľahlom vestibule jej novín, triasli sa nám kolená. Vyšla energická dáma a chcela presne poznať mená a noviny, v ktorých pracujeme. „The Post je vám k dispozícii,“ zazneli jej rozhodné slová a v parádnom denníku sme zažili nevšedné dopoludnie.

Lenže The Post, ako sa novinám skrátene hovorí, nebol vždy parádnym denníkom. Jej otec kúpil upadajúci „plátok“ v roku 1933 na dražbe len za niečo vyše osemstotisíc dolárov. Bankár Eugene Mayer si mohol kúpiť aj takú hračku. Nemal síce o podnikaní v novinách ani poňatia, ale nikto iný nechcel dať za upadajúce noviny viac. Zorientoval sa a rozhodol, že z novín sa dá urobiť dobrý obchod.

Jeho dcéra zdedila literárne nadanie po matke, dosť známej spisovateľke Agnes Mayerovej. Katharine začala reportérsku kariéru v San Francisco News. Neskôr ju otec vzal do svojich novín. Aj keď dcéru zbožňoval, nič jej neodpustil. „Ak jej to nepôjde, tak ju vyrazíme,“ povedal vraj šéfredaktorovi.

Stretla právnika Philipa Grahama a čoskoro sa vydala. Jej kariéra bola jasná: zostane novinárkou, no bude sa venovať najmä rodine. Postupne porodila štyri deti a otec čoskoro odovzdal noviny zaťovi.

Druhá svetová vojna pomohla všetkým novinám. Američania chceli vedieť, čo sa vlastne v tej bláznivej Európe deje. Prečo aj ich synovia musia bojovať. Philip čoskoro pochopil, že je správna chvíľa zarobiť. Lenže množstvo reklamy musí byť vyvážené dobrou žurnalistikou. A na dobrých novinárov nemal dobrý nos. Topil sa v peniazoch a potom v alkohole. Stal sa z neho sukničkár a napokon upadol do ťažkej depresie. V roku 1963 spáchal samovraždu.

Nový začiatok

Katharine sa z otrasu pozbierala a rozhodla sa, že rodinný podnik zachráni. Vo svojich pamätiach si spomína: „Rozhodla som sa byť o jeden krok pred ostatnými. Zatvorila som oči a vystúpila po rebríku o jednu priečku vyššie. Na moje prekvapenie, pristála som oboma nohami pevne na zemi.“

Ako 46-ročná sa pustila do obnovy novín. Dokázala niečo naozaj nezvyčajné. V sedemdesiatych rokoch - síce neskôr ako iný slávny denník The New York Times - rozhodla o uverejnení Pentagonských dokumentov. Tajného svedectva, ktoré ponúkol novinám známy Daniel Ellsberg, ktorý pracoval na ministerstve obrany. Išlo o dobre utajené zákulisie vojny vo Vietname. Katharine si narobila nepriateľov na najvyšších politických a vojenských miestach.

Hviezdna chvíľa denníka sa ešte len blížila. Republikánsky prezident Richard Nixon sa namočil do škandálu Watergate. Boli to práve mladí reportéri The Washington Post, Bob Woodward a Carl Bernstien, ktorí sa pustili po stope vlamačov do kancelárií Demokratickej strany a vysnorili udalosť, ktorá otriasla Amerikou. Úspech denníka sa Watergatom odštartoval naplno. Odvtedy jeho náklad a obľúbenosť medzi čitateľmi rástla.

Odovzdanie štafety

Pred desiatimi rokmi odovzdala „železná lady“ americkej žurnalistiky (raz po štrajku novinárov vymenila takmer polovicu redakcie) štafetu synovi Donaldovi.

Za memoáre dostala Pulitzerovu cenu a s pribúdajúcimi rokmi už iba viac-menej sledovala miesto svojich novín v americkej súčasnosti. Ale ešte počas nástupu terajšieho prezidenta Georga Busha do úradu ho pozvala na párty a zasvätila do zákulisia washingtonských vplyvných kruhov.