ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV TASR
Bývalý zamestnanec autoumyvárne mal plat tesne nad hranicou minimálnej mzdy, od firmy ale dostával na ruku 6 korún za každé umyté auto a navyše mu ľudia dávali „tringelty“, ktoré si nechával. Denne si takto zarobil aj 400 nezdanených korún.
„Doklad o zaplatení chceli iba majitelia firemných áut a tých bývala tak desatina. Pre šéfa teda nebol problém platiť mi bokom. Ako vláda zvyšovala minimálnu mzdu, tak sa aj mne zvyšoval oficiálny základ. Pred dvoma rokmi som mal 5-tisíc hrubého,“ hovorí.
Systém mu vyhovoval, až kým nedostal v umyvárni zápal pľúc a musel do nemocnice. „Odrazu som šiel s príjmom o polovicu dolu, poisťovňa mi tých čiernych 6 korún za auto, samozrejme, neplatila.“
Podobný systém vyplácania je najmä v službách, kde zákazníci platia často bez dokladov. Dokázať majiteľovi firmy, že okráda štát na daniach, je takmer nemožné. Zamestnanci sú ochotní hovoriť iba súkromne a anonymne, lebo by prišli o prácu.
„Keď som nastúpila do bufetu, dostala som na zmluve 4920 korún. Máme tu registračnú pokladňu, ale šéf hovoril, aby som čo najviac stornovala. Na pokladni napočítam, čo zákazník platí, ale keď vidím, že odchádza bez bloku, tak sumu stornujem a nezapočíta sa to v pokladni. Čím viac stornovaných platení, tým viac peňazí dostanem, lebo daňová kontrola nedokáže, koľko sme skutočne predali,“ hovorí predavačka bufetu v Štúrove.
Zneužívanie minimálnej mzdy a vyplácanie na ruku sa deje najmä v chudobných častiach Slovenska.
Na Horehroní skrachovalo po páde komunizmu množstvo podnikov. „Tu sa začína voda a končí sa chlieb,“ hovorí chlapík na vrátnici firmy Strojsmalt v Pohorelskej Maši. Myslí tým, že na Horehroní vyviera rieka Hron (z druhej strany kopca Váh) a končí sa práca. „Takže sme radi, že nejakú robotu máme.“
Snaha dostať sa k riaditeľovi Strojsmaltu a opýtať sa, ako tam zarábajú ľudia, bola márna. Cez vrátnicu len odkázal, že má obchodné rokovanie. Otázky máme poslať faxom a predstavenstvo sa rozhodne, či budú odpovedať.
„Strojsmalt patrí medzi podniky, kde je priemer vrátane manažmentu 7-tisíc hrubého. Ale v tejto firme naozaj platí, že dajú zamestnancom všetko oficiálne podľa zmluvy,“ hovorí odborová predáčka zo stredného Slovenska Terézia Ďuríková. Tvrdí, že tam, kde majú odbory dosah, výplaty na ruku neexistujú.
Iné je to v podnikoch bez odborov. Žena, ktorá robila účtovníčku vo firme, kde mali zamestnanci minimálnu mzdu a zvyšok doplácal majiteľ bokom, nesúhlasila s týmto systémom. „To, čo som dostala akože načierno do ruky, som si zarátala ako oficiálnu prémiu a z toho som počítala odvody. Ale ostatným zamestnancom som to robiť nemohla, nik mi nepovedal, koľko dostali na ruku.“
Dala výpoveď a dnes pracuje v Závadke nad Hronom, v jednej z mála dobre fungujúcich firiem na Horehroní.
Ľudia o čiernych peniazoch hovoriť nechcú a podmienky majiteľov bez slova prijmú. „Tu nie je kde sa zamestnať. Pokiaľ chcete dať chlieb deťom, musíte byť ticho a robiť tak, ako sa dá. Majiteľ nám často dal výplatu, až keď som ju niekoľkokrát pýtala. Hoci peniaze v pokladni mal. Raz musel aj môj muž ísť na dvakrát pýtať. Keď som odtiaľ odchádzala, nedostala som preplatenú dovolenku dvadsať dní. Ale v tejto oblasti to tak robí väčšina malých súkromníkov.“
Bývalá účtovníčka hovorí, že ľudia v krčme nadávajú, ale za šéfom firmy sa nikto neodváži prísť, že chce pracovať na normálnu zmluvu.
Na konci jednej z horehronských dedín je drevársky podnik, ktorý skrachoval. Od krachu sa niekoľko ľudí pokúšalo oživiť ho, ale podarilo sa to sčasti až nedávno. Ľudia v dedine však iba hodia rukou pri otázkach na to, ako sa tam pracuje. „Mizerné, vraj tam robia za minimálnu mzdu. Robia tam takí, čo majú v rodine niekoho zamestnaného a nemali by nárok na sociálne dávky,“ tvrdil starší chlapík v dedine na zastávke.
Pri podniku býva úplne prázdne parkovisko. „My sme sa veľakrát pýtali, koľko dostávajú. Ľudia iba hodia rukou, nikdy nám nepovedia,“ povedal vrátnik firmy, ktorý bol zo súkromnej bezpečnostnej služby. Za niečo vyše minimálnu mzdu sa vraj robí na Horehroní aj na pílach a v obchodoch, prípadne penziónoch.
Prečo obchádzajú zákon
Zamestnávatelia musia odvádzať peniaze za každého zamestnanca Národnému úrad práce, do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne. Zamestnancovi strhávajú z platu takisto do všetkých týchto inštitúcií a navyše aj daň.
Koľko stojí zamestnanec:
Minimálna hrubá mzda je v súčasnosti 5570 korún
Zamestnancovi strhnú - odvody 713 korún, dane 170 korún, v čistom dostane 4687 korún. Zamestnávateľ odvedie ďalších 38 percent z hrubej mzdy, čo je 2117 korún. Dokopy teda stojí zamestnanec 7687 korún, ale dostane v čistom len spomínaných 4687. Hrubá mzda 10-tisíc
Zamestnancovi strhnú - odvody 1280 korún, dane 550, v čistom dostane 8170 korún. Zamestnávateľ odvedie ďalších 38 percent, čo je 3800 korún. Dokopy vyplatí na zamestnanca 13 800 korún, ale zamestnanec dostane spomínaných 8170 korún. Ak chce zamestnávateľ obísť zákon a chce dať zamestnancovi v čistom 8170 korún, tak mu dá do zmluvy minimálnu mzdu a každý mesiac bokom mimo zmluvy doplatí 3483 korún. Keď obíde zákon, stojí ho zamestnanec 11 170 korún, čiže o vyše dva a pol tisíca menej, ako keby zákon dodržal.
Ak má zamestnanec v zmluve minimálnu mzdu a zamestnávateľ mu dopláca nejaké peniaze bokom, môže zamestnanec neoficiálne zarábať napríklad aj desaťtisíc korún. Lenže všetky odvody sa platia len za spomínanú minimálnu mzdu a tá je 5570 korún.
Čo sa môže stať:
zamestnanec ochorie a poisťovňa mu vypočíta nemocenskú len z minimálnej mzdy. Zamestnávateľ chorému zamestnancovi nedoplatí nič, a tak príde zamestnanec aj o viac ako polovicu príjmu, zamestnankyňa pôjde na materskú dovolenku a poisťovňa jej vypočíta materskú len z minimálnej mzdy, ak človek príde o prácu, dostane omnoho nižšiu podporu, ako keby oficiálne zarábal napríklad desaťtisíc, vplyv to má aj na výšku dôchodku. Z posledných desiatich rokov pred dôchodkom sa totiž vezme päť najlepších a podľa nich sa vypočítava dôchodok. Ak niekto celých desať rokov pred odchodom do dôchodku pracoval za minimálnu mzdu, dostane veľmi nízky dôchodok. Počty a podiely zamestnancov v pecentách podľa priemernej mesačnej mzdy
mzda počet podiel zamestnancov v percentách
4400 6 263 0,51
4400-4920 21 432 1,74
4920-5570 35 346 2,87
5570-7000 108 320 8,8
7000-8000 95 348 7,75
8000-9000 108 097 8,78
9000-10 000 113 063 9,19
10 000-12 000 214 454 17,42
12 000-14 000 173 338 14,08
14 000-16 000 112 713 9,17
16 000-18 000 69 138 5,62
18 000-20 000 44 411 3,61
nad 20 000 128 757 10,46
Údaje sú za rok 2001, keď bola do 30. septembra 2001 minimálna mzda 4400 korún. V tabuľke je aj rozpätie 4400 - 4920, keďže od 1. októbra 2001 bola minimálna mzda 4920 korún. Údaje za rok 2002 budú známe zhruba v júni tohto roka. (Zdroj: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny)
