Sériou víťazstiev v druhej polovici februára dali červené krídla z Detroitu jasný signál, že sa znovu vracajú do tempa. Po troch týždňoch sa opäť posunuli do vedenia v Centrálnej divízii o dva body pred St. Louis Blues, pričom iba trinásť dní predtým mali na bluesmanov stratu až piatich bodov. Za posledných desať zápasov nastrieľali štyridsaťdva gólov, čo je výborný priemer 4,2 gólu na zápas. Taký dobrý mesiac ešte Red Wings v tejto sezóne nemali. Dostali sa tým z ťažkého januárového prepadu a hoci to ešte stále nie je ono, novonasadené herné tempo začína konečne pripomínať, kto vlastne obhajuje vlaňajší Stanleyho pohár.

Citeľné odchody trénera a brankára

Situáciu červených krídiel v tejto sezóne predznamenal jej začiatok, najmä odchody kľúčových osobností trénera Scottyho Bowmana a brankára Dominika Haška. Svojím spôsobom sa takto uzavrela vari najúspešnejšia dekáda v histórii tohto jedného zo šiestich zakladateľských klubov NHL, ktorá v mnohých smeroch predčila doposiaľ najslávnejšiu kapitolu Red Wings z 50. rokov minulého storočia. Bowmanovo miesto zaujal dlhoročný asistent Dave Lewis, namiesto Haška prišiel z Toronta do bránky kanadský olympionik Curtis Joseph. To bolo vlastne všetko podstatné, čo sa v medzisezóne v Detroite odohralo. Samozrejme, boli to zmeny na kľúčových postoch, ale v zásade sa mužstvo pustilo do obhajoby vlaňajšieho triumfu s identickým kádrom.

Ak je niečo pre Red Wings v tejto sezóne charakteristické, tak je to dosť značné a pre mužstvo takéhoto kalibru dosť nezvyčajné výkonnostné rozpätie z mesiaca na mesiac. Aj vo vlaňajšej triumfálnej sezóne mali červené krídla výkonnostný pokles, ktorému sa, napokon, nevyhne pri takomto maratóne ani jedno mužstvo. Ten však trval v podstate iba mesiac (december), inak šlo všetko ako naolejované. Tohto roku je to však raz hore, raz dolu, pričom ide o dosť prudké výkyvy. Už v októbri sa ukázalo, že včera nie je dnes. Detroit mal pomerne ťažkopádny rozbeh. Utrpel niekoľko nečakaných prehier (najmä v Nashville a doma s Chicagom) a do vedenia Centrálnej divízie sa dostal až po ôsmich týždňoch. Prvú sériu troch výhier za sebou zaznamenal až začiatkom novembra, aj z toho dve výhry v tejto sérii dosiahol v predĺženiach (Boston a Anaheim - v oboch prípadoch vsietil víťazné góly Sergej Fiodorov). V novembri klesol gólový priemer červených krídiel na mesiac pod tri góly (2,53), čo naozaj nebolo dobrou vizitkou obhajcu Stanleyho pohára. Jedinou výnimkou bol vari Brett Hull, pre ktorého to bol doposiaľ najlepší mesiac v sezóne (13 b.).

V decembri obrat k lepšiemu

December znamenal rázny obrat. Red Wings sa stali mužstvom mesiaca (24 bodov), znovu prebrali vedenie v divízii, ktoré postupne narástlo až na päť bodov. Cez celý mesiac natiahli šnúru deviatich zápasov bez prehry (doposiaľ najdlhšiu v tejto sezóne), gólový priemer vyskočil na 3,2 a veci sa zdali znovu na pravom mieste. Prehra doma s Phoenixom v prvom januárovom zápase však predznamenala veľmi prudký zosun, ktorý následne trval celý mesiac a presiahol až do začiatku februára. Red Wings spadli na polovicu bodov z decembra a gólovým (pod)priemerom 2,21 sa dokonca vyrovnali decembru 2001 ako najhoršiemu mesiacu z posledných rokov. Nečudo, že za týchto okolností majú Red Wings v porovnaní s vlaňajškom po 62 zápasoch pasívny rozdiel 16 bodov. Pri súčasnom bodovom priemere na zápas je síce postup do play off zaručený rovnako, ako nie je ani vylúčená obhajoba Prezidentského pohára za najlepší súhrnný výsledok v základnej časti sezóny, ale s najhorším bodovým výsledkom za posledné tri roky. Okrem toho, ak vlani Red Wings v podstate diktovali tempo sezóny a šliapali prakticky neustále na špici, tohto roku sú to skôr preteky v špičkovej skupine, aj to dosť často s hluchými miestami, ako to už pri takýchto kolísavých výkonoch býva. Usilovali sme sa to dokumentovať vyššie na prehľade výsledkov mužstva v jednotlivých mesiacoch, ale dôkazom môžu byť aj zápasy Red Wings s mužstvami, s ktorými súperia práve v tejto pomyslenej skupine favoritov sezóny, ako sú Philadelphia, Vancouver, Colorado, Ottawa, Dallas, New Jersey a St. Louis. Detroit doposiaľ odohral s týmito mužstvami sedemnásť zápasov s pasívnou bilanciou 5-4-7-1, pričom kuriozitou sú štyri remízy vo všetkých zápasoch s najlepším celkom Západnej konferencie Dallas Stars. Upozornením na situáciu môže byť aj nedávny dvojzápas červených krídiel s Coloradom, kde v oboch prípadoch ťahali za kratší koniec, ako aj prehra doma s Vancouverom doma 3:4, pričom vyhrávali už 3:0.

Spomienky na vlaňajšie trápenie s Canucks

Nejeden detroitský fanúšik si nepochybne v týchto chvíľach spomenul na vlaňajšiu playoffovú sériu proti Canucks, ktorí ťažkého favorita poriadne potrápili. Tohto roku to môže byť už naopak. Aj z tohto vyplýva, že Detroit nie je dnes favoritom vlaňajšieho formátu a ak chce pohár obhájiť, bude musieť stabilizovať výkonnosť a osvedčiť ju najmä v súbojoch so skutočnými súpermi. Od niekoľkých hráčov sa očakáva viac, než zatiaľ ukazujú. Týka sa to hlavne Robitailla (mal šnúru 21 zápasov bez gólu!), Maltbyho (15 zápasov bez gólu), Daciuka (za október a november mal dokopy menej bodov než za desať februárových zápasov). Brankár Curtis Joseph musel ísť dokonca za svoju januárovú sériu 3-1-8 na pohovor k trénerovi Lewisovi, čo mnohým pripomenulo vlaňajšiu olympiádu v Salt Lake City, kde Joseph začínal ako jednotka v kanadskej bránke, ale skončil ako dvojka za Brodeurom. Dolu s výkonom šiel na pár týždňov aj Fiodorov, čiastočne Shanahan, ktorí dali v januári iba po dva góly. Obaja sa však už vracajú do života. Podobne aj Brett Hull, ktorý popri tom, že si splnil historickú povinnosť vsietením 700. gólu, plní aj úlohu „pána profesora“, lebo v poslednom čase hráva v útoku s najnádejnejšími mladíkmi červených krídiel Daciukom a Zetterbergom. Za veľkých ovácií sa v pondelok večer vrátil na ľad Steve Yzerman, čaká sa aj na Darrena McCartyho, neskôr aj na Jiřího Fischera do obrany. Ak všetky tieto súčiastky postupne zapadnú do seba a začnú fungovať, obhajoba Stanleyho pohára je reálna.

IGOR OTČENÁŠ

(Autor je hokejovým publicistom)