
Richard Gregor. FOTO SME – PAVOL MAJER
V Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy otvorili včera výstavu Permanentný romantizmus, na ktorej kurátor RICHARD GREGOR ponúka diela štrnástich zástupcov najmladšej generácie slovenských výtvarníkov. Napriek mierumilovnému názvu je expozícia prezentovaná ako dôkaz, že aj mladé slovenské výtvarné umenie reaguje na situáciu v spoločnosti, že je v dobrom zmysle slova angažované.
Ako ide dohromady angažovanosť s romantizmom?
„Romantizmus pre mňa nie je historický pojem, ale téma. Nechcel som urobiť výstavu tak, že by sa viedla línia od historického, skutočného romantizmu po dnešok, ani som nešiel cestou predstavovania súčasných umelcov, ktorí by pracovali s aktualizáciou historického pojmu. Rozhodol som postaviť romantizmus ako objekt záujmu v dnešných súradniciach.“
A tá permanentnosť?
„Tá sa týka toho, aké priame i vedľajšie efekty z romantizmu pretrvávajú v našom myslení.“
Napríklad?
„Spôsob, ako sa staviame k histórii. V postoji k nej nám chýba racionálne, všeobecne platné jadro – buď skĺzneme do úplných adorácií, napríklad nacionalistických, alebo do nihilizmu a beznádeje. A potom je tu idealizmus, z ktorého sa pomaly dostávame.“
Z čoho všetkého treba vytriezvieť?
„Konkrétne vo výtvarnom umení vznikla v minulom desaťročí ilúzia, že forma je spôsob progresu, alebo sa očakávalo, že naše umenie prenikne do celosvetových kontextov. A aj všeobecná populárnosť gýču je prejavom permanentného romantizmu.“
Všetky diela sa teda týkajú súčasnosti?
„V zadaní výstavy to nebolo striktne vymedzené, ale reakcie na spoločenské témy sa viažu jednoznačne k dnešku.“
Možno vystavujúcich tvorcov považovať za romantikov?
„Vôľa na romantiku je v každom človeku. Niektorí z vystavujúcich sú bezpochyby aj romantikmi, niektorí sú možno aj protikladom toho, čo by sme v tomto zmysle nazývali romantickým. Ale už tým, že sa zúčastnili na výstave, dali najavo, že takéto vymedzenie romantizmu ako témy im vyhovuje. Ich reakcia na spoločenskú situáciu je kultivovaná, sofistikovaná až diplomatická.“
Splnili ste si výstavou nejaký romantický sen?
„Nenazval by som to romantickým snom, ale v každom prípade som rád, že môžem na pôde mestskej galérie ukázať predstavu, ako vnímam výtvarné umenie ja. Je to moja prvá kurátorská výstava v Bratislave, kde je publikum najširšie.“
A akú reakciu očakávate?
„Samozrejme, som zvedavý na odbornú kritiku. A verejnosť? Výstava je veľmi čítavá, prístupná, vizuálne príjemná. Pravda, možno sa nad niektorými vecami pár ľudí aj pohorší, no myslím si, že je v poriadku, keď sa výtvarným umením vzbudia emócie. Pre mňa je aj rozčúlenie dôležitejšie ako mlčanlivé prechádzanie okolo.“