Spojenectvo Francúzska a Nemecka je pre mnohých nepochopiteľné. Najmä fakt, že vedľa seba stojí sociálnodemokratický kancelár Gerhard Schröder a konzervatívny prezident Jacques Chirac. Ich odhodlanie zabrániť vojne je zatiaľ silnejšie než ideologické nezhody.
Ale nemusí to tak byť navždy. Chirac síce zatiaľ má podporu pre svoj zdržanlivý postoj, no postupne sa predsa len začínajú ozývať hlasy proti možnému použitiu francúzskeho práva veta v Bezpečnostnej rade OSN. A ozývajú sa práve pravicoví poslanci, ktorí podporujú Chiraca.
V chiracovskom Zväze pre ľudové hnutie (UMP) sa niektorí ľudia obávajú veľkej transatlantickej krízy, ktorú by vetovanie americko-britskej rezolúcie vyvolalo. Oficiálne zatiaľ nikto nespochybňuje líniu presadzovanú prezidentským palácom, ktorá spočíva v predĺžení a posilnení zbrojných inšpekcií. Možnosť využitia práva veta, ktorým Francúzsko ako jeden z piatich stálych členov rady môže zablokovať prijatie novej rezolúcie, sa však viacerým pravicovým politikom nepáči.
Jedným z najhorlivejších odporcov veta je predstaviteľ liberálneho prúdu UMP Alain Madelin. „Francúzske veto vojenskej intervencii v Iraku by bolo niečo strašné,“ tvrdí Madelin. Niekoľkonásobný bývalý minister tvrdí, že debata v Bezpečnostnej rade bude pre Francúzsko „skúškou pravdy“: „Dúfam, že medzi Bushom a Saddámom si Francúzsko vyberie Busha.“
„Veto by bolo zvlášť nevhodným a nešťastným riešením. Nie je v záujme našej krajiny, lebo by na dlhý čas poškodilo francúzsko-americké vzťahy,“ myslí si poslanec UMP Axel Poniatowski, ktorý v Národnom zhromaždení vedie klub priateľstva Francúzska a USA. Táto skupina má asi 120 poslancov.
Nadnes je vo francúzskom parlamente naplánovaná debata k Iraku, ale je málo pravdepodobné, že by na nej zazneli námietky spochybňujúce prípadné použitie veta. V dolnej parlamentnej komore by mal za každú stranícku frakciu hovoriť iba jeden človek, pričom v prípade UMP to má byť šéf zväzu Alain Juppé, ktorý je jedným z duchovných otcov oficiálnej francúzskej pozície k Iraku.
RADKA MARKOVÁ, čtk, Paríž
