Ľudia vidia ekonomiku horšie, než aká v skutočnosti je. Prehnane vnímajú najmä zdražovania - januárovú infláciu považujú za sedemnásobne vyššiu než naozaj bola. FOTO – TASR
„Napriek tomu, že inflácia klesla v roku 2002 oproti roku 2001 takmer na polovicu, odhad občanov o jej výške sa v podstate nezmenil,“ upozornil Gabriel Šípoš, koordinátor projektu INEKO.
Vysoký rozdiel medzi vnímaním reality a realitou sa ukázal aj na januárovom vývoji inflácie. „Kým v skutočnosti v priemere spotrebiteľské ceny narástli v januári o 5,3 percenta, podľa občanov predstavoval nárast takmer sedemnásobok - skoro 35 percent,“ dodal Šípoš.
Realistickejšie vnímajú ľudia nezamestnanosť - jej výšku v januári odhadli v priemere na 25 percent, no najčastejšou odpoveďou bolo 20 percent. „Napriek miernemu poklesu nezamestnanosti počas minulého roka občania v prieskume túto zmenu vôbec nezaregistrovali,“ povedal Šípoš. Celková miera nezamestnanosti bola v januári podľa Štatistického úradu 19,2 percenta. Realisticky videl ekonomický vývoj približne každý deviaty opýtaný. Ako najmenší pesimisti vyšli z prieskumu mladší ľudia, podnikatelia a živnostníci, ľudia z väčších miest a s vysokoškolským vzdelaním. „Aj v týchto vybraných skupinách mal však realistický pohľad na svet len každý piaty až šiesty opýtaný,“ tvrdí Šípoš.
Pesimizmus je podľa psychologičky Zuzany Jarossovej sčasti vrodený. „Je to v našej kultúre. Ľudia v obave pred závisťou radšej taja úspechy a neradi sa chvália. Je to v rozpore s tým, čo sa od úspešného človeka očakáva. Pozitívne myslenie a optimizmus patria ku kľúčovým prvkom úspechu,“ myslí si psychologička.
Závislosť medzi životným postojom a úspechom podľa nej funguje aj opačne: „Tí, ktorí sú presvedčení pesimisti a nešťastníci, sa nimi napokon celkom ľahko stanú. Pesimista je presvedčený o tom, že má v živote smolu a nevedome svoj život takým smerom organizuje.“
INEKO považuje negatívne vnímanie reality za možnú hrozbu pre ekonomiku. „Vyššie vnímanie nezamestnanosti môže odrádzať od hľadania si práce. Pri nadmieru vysokej inflácii majú ľudia tendenciu viac nakupovať, zadlžovať sa a menej šetriť. Zväčšujú sa tlaky na rast miezd a cien, čo v konečnom dôsledku umelo zvyšuje infláciu,“ vysvetlil Šípoš.
JURAJ JAVORSKÝ
Ako sa vyvíjala ekonomika? 2000 2001 2002 1. štvrťrok 2003
ekonomický rast 2,2 3,3 4,0 3,8
nezamestnanosť 18,6 19,2 18,8 19,3
inflácia 12 7,1 3,3 8,7
reálna mzda -4,9 0,8 6,1 -
Poznámka: Údaje za rok 2002 a 1. štvrťrok 2003 sú odhadom Štatistického úradu SR. Rast reálnej mzdy v roku 2002 sa týka prvých troch štvrťrokov.
Zdroj: Štatistický úrad SR
