FOTO – ARCHÍV TASR
anému zločinu a korupcii, situácii v justícii sme sa rozprávali s prvým námestníkom generálneho prokurátora MARTINOM LAUKOM.
Prokuratúra vo všeobecnosti nie je taká viditeľná ako polícia či súdy. Prečo?
„O Generálnej prokuratúre sa hovorí veľa. Najmä keď niektoré nižšie prokuratúry majú názor, ktorý rezonuje v spoločnosti opačne, tak Generálna prokuratúra veľakrát zaujíma opravné stanovisko. Často aj proti názoru nižšej prokuratúry.“
Nemohla by prokuratúra častejšie konať aj na základe zaujímavých podnetov v médiách?
„Stáva sa to veľmi často. Teraz je to napríklad kauza sterilizácie rómskych žien, ktorú sme zachytili v médiách, a na základe týchto správ sme nechali vec prešetriť. Stáva sa, že na základe podnetov z médií sa začne aj trestné stíhanie.“
Prokuratúra dozoruje prácu vyšetrovateľov. Aké máte s nimi skúsenosti?
„Prokuratúra je motorom trestného stíhania. Vyšetrovateľ je na samom začiatku, prokurátor je tu na to, aby kauzu právne vyhodnotil. Buď ju prijme na ďalšie pokračovanie, alebo ju zastaví.“
Stáva sa, že sledované kauzy sa zastavia u vyšetrovateľa, na prokuratúre či na súde. Koho považujete za najslabšie ohnivko v reťazci?
„To sa nedá povedať. Každý má svoju úlohu. Polícia je na začiatku, prokuratúra je akoby právnym sitom a súd je ten posledný, ktorý má nakoniec vyniesť definitívny verdikt.“
Napriek tomu nie je ničím výnimočným, ak súd vráti spis so zdôvodnením, že v ňom boli nedostatky. Nenesie svoj diel viny v takýchto prípadoch aj prokuratúra, ktorá má dozorovať nad vyšetrovaním?
„Môže byť, chyby sa môže dopustiť každý a určite aj súd, aj vyšetrovatelia, aj prokuratúra. Takáto námietka obstojí vtedy, keď súd po obžalobe v priebehu pár týždňov vráti vec na došetrenie. Keď to vráti po roku, tak tam vidieť evidentný zámer. Stratil sa rok. Samozrejme, chyby sa môžu stať u každého, nehovorím, že prokuratúra je bez chýb, to v žiadnom prípade.“
Neznechucujú prokurátorov takéto rozhodnutia súdov?
„Určite. Aj policajtov, ktorí pri vyšetrovaní nasadzujú svoju kožu. Potom to prejde cez prokuratúru a na súde to stojí. Iste môžu sa stať formálne chyby aj v práci vyšetrovateľa a prokurátora, ale logické by bolo, keby to bolo promptne vyriešené. Ak sa niečo drží viac ako rok a potom sa to vráti, tak to nie je v poriadku.“
Prípady však niekedy stoja aj u prokurátorov.
„Stalo sa, preto je tu istá hierarchická postupnosť. Nadriadený prokurátor má právo preskúmať postup nižšieho prokurátora. Veľakrát sa stalo aj to, že bolo takéto rozhodnutie zrušené.“
Aké sú skúsenosti s korupciou medzi prokurátormi?
„Máme konkrétny prípad troch prokurátorov z východného Slovenska. Dostali sme impulz, prípad bol vyšetrený. Jeden z nich bude obvinený. Takéto prípady zrejme existujú, ale sú ojedinelé.“
Je možné, že ide o ojedinelé prípady, ale môžete vylúčiť, že sito nie je príliš riedke?
„Iste sa nepodarí zachytiť každý prípad. Obyčajne je korupcia problémom v tom, že sa musí vyšetrovať v osobitnom režime. Nemôžu to byť miestni ľudia, aby to nebolo prepletené. To môže zabezpečiť špeciálna prokuratúra a súd.“
Aká je možnosť disciplinárneho stíhania prokurátorov?
„Je to upravené v zákone, je presne stanovený postup, ako kárne konanie prebieha. Je to podobný systém ako v justícii.“
Koľko prokurátorov sa v súčasnosti disciplinárne stíha?
„Presnú štatistiku nepoznám, ale je niekoľko desiatok prípadov. Sú stíhaní za rôzne priestupky alebo v prípade zanedbania povinností či nečinnosti.“
Čo si myslíte o rušení časti súdov a prokuratúr?
„V tomto mám rovnaké stanovisko ako ministerstvo. Vytvorenie ôsmich krajských prokuratúr bolo v minulosti unáhlené. Ideálny by bol model 1 + 3. Rovnako je potrebné znížiť aj počet najmenších súdov. My sa zo zákona musíme prispôsobiť súdnej organizácii. Toto nebude problém, aj keď súdy a prokuratúry, ktorých sa to týka, robia kampaň proti. Z ľudského hľadiska sú to nepríjemné veci, ale je to potrebné.“
Čo bude s prokurátormi, ktorých sa to dotkne?
„Posilnia zostávajúce prokuratúry, alebo dostanú inú ponuku. O každého je záujem. Ešte nemáme obsadené všetky miesta prokurátorov, ktoré sú plánované.“
Boli menšie prokuratúry menej výkonné?
„Prokuratúry s tromi-štyrmi ľuďmi boli uzavreté a práca v nich nárazová. Ukázalo sa, že to nebolo efektívne.“
Nie je práve uzavretosť vhodným podhubím na korupciu?
„Myslím si, že aj toto mohlo zohrať svoju rolu. Miestne vzťahy a väzby sú vždy istou živnou pôdou pre korupciu. Preto musia byť špeciálna prokuratúra a špeciálny súd centralizované a riadené osobitným režimom.“
Aký je váš postoj k tomu, aby aj prokurátori a sudcovia podliehali previerkam Národného bezpečnostného úradu?
„Ja s tým nemám žiadny problém. Nie je však dotiahnutý mechanizmus, čo napríklad so sudcom, ktorý neprejde cez previerky. Preto chceme, aby sa to nejakým spôsobom doriešilo. Doteraz predkladané návrhy neboli pre sudcov a prokurátorov prijateľné. Myslím si, že vyšší funkcionári prokuratúry a súdov by previerkami mali prejsť.“
V akom štádiu sú podnety týkajúce sa Štefana Harabina, ktoré prišli na Generálnu prokuratúru z Najvyššieho súdu?
„Okamžite sme ich postúpili príslušným vyšetrovateľom. V jednej veci už bolo vznesené obvinenie. Očakávam, že v priebehu pár týždňov budú výsledky vyšetrovania zoskupené a ak sa preukáže, že sú pravdivé, požiadame Ústavný súd o umožnenie trestného stíhania.“
Ako vnímate problémy s voľbou predsedu Najvyššieho súdu a vzájomné trestné oznámenia jeho sudcov?
„Štatistika hovorí, že verejnosť nemá o justícii dobrú mienku. Viaceré kauzy a predovšetkým zdĺhavosť súdneho konania prispievajú k tejto nedôvere. Na druhej strane prevažuje množstvo perfektne skončených prípadov, ktoré sú ozdobou súdnej moci. Oprávňuje ma to k optimizmu, že tak rezort spravodlivosti, ako aj sudcovská samospráva sa postupne vyrovnajú s problémami a dôvera občanov k justícii potom stúpne.“
Na ústavné postavenie prokuratúry existuje viacero názorov. Aký je v tomto prípade postoj vedenia prokuratúry?
„Prokuratúra má v ústave jasne vymedzené úlohy a postavenie. Iba pred poldruha rokom parlament prijal zákony o organizácii prokuratúry a o statusovom postavení prokurátora. Tieto normy sú výrazne v súlade s európskym a svetovým trendom byť čo najmenej závislý od výkonnej moci v štáte. Generálny prokurátor zodpovedá za svoju činnosť parlamentu. Raz za rok mu podáva správu o činnosti prokuratúry. Poslanci majú právo interpelovať ho. Prokuratúra je pod systematickou kontrolou Národnej rady.“
Minister spravodlivosti pred časom vyhlásil, že prokuratúra má u nás unikátne postavenie a mala by byť začlenená pod výkonnú moc. Nesúhlasíte s takouto predstavou?
„Je pravda, že v Česku sa prokuratúra transformovala na štátne zastupiteľstvo. Je známe aj to, že v Maďarsku po dlhej polemike túto koncepciu zamietli s tým, že pre rozvíjajúcu sa demokraciu je rozumnejšie, ak je prokuratúra pod parlamentnou kontrolou a nie pod exekutívou. Aj v tých systémoch, kde je štátne zastupiteľstvo tradične podriadené exekutíve, sa vedú odborné polemiky, ako ho urobiť samostatným a nezávislým od politickej moci. Hovoriť teda o unikátnosti postavenia našej prokuratúry určite nie je na mieste.“
Názory, že prokuratúra je organizovaná na základe stalinského modelu, nie sú ojedinelé. Takýto názor má viacero právnikov.
„To, že je prokuratúra samostatný rezort, nemá so stalinským modelom nič spoločné. Samozrejme, komunistický stalinský model, kde prokuratúra mohla kontrolovať aj súdy, už u nás nie je. Tým, že je oddelená od výkonnej moci, podľa nášho názoru môže objektívnejšie posudzovať problematiku najmä korupcie.“
Ako vnímate chystaný vznik úradu špeciálneho prokurátora a špeciálneho súdu ako nástroja boja proti korupcii?
„Ich uzákonenie je pre našu spoločnosť absolútne nevyhnutné. Trestné činy súvisiace s korupciou sa môžu efektívne vyšetrovať iba v špeciálnom režime. Nie je žiadne racionálne zdôvodnenie, aby bol špeciálny prokurátor nezávislý od generálneho prokurátora. Zhodujem sa s názorom predvstupového poradcu Európskej únie pre boj proti korupcii Jorga Espinu. Ten tvrdí, že špeciálna prokuratúra, ktorá by závisela od výkonnej moci, by znamenala znemožnenie vyšetrovania. Stala by sa nástrojom boja proti korupcii, ale len vtedy, ak by sa to netýkalo členov vlády a ich okolia.“
Medzi prokuratúrou a ministerstvom sú kompetenčné spory týkajúce sa špeciálneho prokurátora. Neobávate sa, že ohrozia realizáciu celého projektu?
„Neohrozia. Pevne verím, že nájdeme spoločné vysvetlenie. Aj minister spravodlivosti podáva zákon do vlády vo viacerých alternatívach, medzi ktorými sú aj tie naše. Obe strany budú mať možnosť obhajovať svoje stanovisko a nájde sa optimálne riešenie.“
ROMAN PATAJ
