Predminulý týždeň oslávila tridsiatku. V nedeľu 16. februára si austrálska bežkyňa Cathy Freemanová pozvala zopár priateľov do melbournskej reštaurácie Mode. Tí ostali prekvapení, že tam nevideli jej manžela Alexandra ,,Sandyho“ Bodeckera. Rovnako tí, čo si 11. februára na koncerte Melbournského symfonického orchestra všimli, že na Freemanovej ruke chýbajú prstene.
Je sama a teší sa na atletiku
Novinári z denníka Herald Sun zaklopali minulý piatok na dvere olympijskej víťazky zo Sydney 2000 v behu na 400 m. Pýtali sa, či je pravda, že sa po takmer štyroch rokoch rozchádza s manželom, lebo túto správu zamýšľali pustiť na verejnosť predvčerom. ,,Nedbám,“ tresla dverami Austrálčanka. Poponáhľala sa však, a ešte v sobotu vydala vyhlásenie: ,,Rozhodla som sa rozísť s manželom okamžite a definitívne. Prežili sme šťastné i ťažké chvíle, ktoré poznačili náš život.“ Freemanová odmietla klebety, že kríza trvala už mesiace a aj šuškanie o jej novom vzťahu s 29-ročným austrálskym hercom Joelom Edgertonom, ktorý si zahral v poslednom filme série Hviezdnych vojen: ,,Ostávam sama, som dosť silná a teším sa na atletiku. Svoju budúcnosť vidím optimisticky.“
Rozpad ukážkového manželstva
Bolo to ukážkové manželstvo. Po tom, čo Aboriginálka Catherine Astrid Salome Freemanová prežila s podstatne starším melbournskym novinárom Nickom Bideauom, a horko-ťažko s ním ukončila dlhý spor mimosúdnym vyrovnaním, sa jej črtal šťastnejší život, aj keď trochu prekvapilo, že jej manžel, rozvedený Sandy Bodecker, je o 20 rokov starší.
Vysoko platený americký agent firmy Nike pre Cathy v roku 1999 opustil zamestnanie, nechal si vytetovať aboriginálny znak s americkou vlajkou, spolu s ňou behával, varil jej, nakupoval, balil kufre a všemožne podporoval pred sydneyskými OH 2000. Vlani pred Hrami Britského spoločenstva národov absolvoval chemoterapie a ožarovania s diagnózou nádoru v hrdle.
Cathy sa sprvoti z pretekov odhlásila, lebo chcela stáť pri ňom. Napokon z manželovej vôle do Manchestru letela a prispela k austrálskemu zlatu na 4x400 m. Koncom roka lekári vyhlásili Bodeckerovo hrdlo za čisté, bez rakoviny. Vzorový vzťah Kalifornčana a Melbournčanky predsa len prestal fungovať. ,,Budem pri nej, ak potrebuje podporu,“ ponúkla sa Jana Pittmanová, o 10 rokov mladšia krajanka Freemanovej, ktorá bola pozvaná na tridsiatiny a bude jej súperkou v pretekoch generácií 22. marca v Sydney. ,,Mala by si vziať príklad z Debbie Flintoffovej-Kingovej, ktorej 32-ročná sestra zomrela na rakovinu dva dni pred odletom Austrálčanov na soulské OH 1988. Debbie tam vyhrala beh na 400 m prekážok,“ navrhla Lauren Hewittová, ďalšia bežkyňa austrálskeho tímu a jedna z pozvaných hostí na narodeniny.
Prvá aboriginálna olympionička
Cathy nepotrebuje inšpirácie a príklady. Sama je už legendou. Prvá aboriginálna atlétka Austrálie na OH (1992), jediná žena krajiny, ktorá dostala titul Mladá Austrálčanka roka (1990) i Austrálčanka roka (1998), preskákala v živote dosť na to, aby našla východisko z krízy. ,,Pretože som voľná,“ hlási jej tetovanie na pravom ramene. Aj jej priezvisko v angličtine hovorí o slobode. Zázračné dievča stratenej generácie. Prostredná z piatich deti nebohatej queenslandskej rodiny. Jej stará mama Alice Sibleyová z domorodého kmeňa Kuku-Yalanji vyrastala u cudzích bielych rodičov, keď vtedajšia vláda odtrhávala deti od aboriginálnych otcov a mám. Vlastná mama Cecilia musela pracovať od 15 rokov.
Otec Norman Freeman, vyborný hráč rugby, dostal cukrovku a začal aj piť a 7-členná rodina trpela. ,,Báli sme sa, keď mal prísť piatok,“ spomínala Cathy - najtichšia a najhanblivejšia z rodiny, ale najväčšia bojovníčka za voľnosť. ,,Neznášala hru na klavíri. Každé Vianoce musela poslúchnuť mamu. Hoci hrala pekne, nenávidela každú minútu pri klavíri, bola iná než my,“ povedala sestra Roya Freemanová.
Máš zdravé nohy, použi ich
Roku 1978 otec Norman odišiel. S Cecíliou sa rozviedol a deti prežili šok. Cathy to mame spočiatku nevedela odpustiť. Mala 5 rokov. Pomáhala vyprázdňovať koše na smeti v škole, kde mama upratovaním zarábala. Ešte viac hromžila, keď sa mama znovu vydala za belocha Brucea Barbera. Silné zdravotné postihnutie ďalšej sestry Anne-Marie ešte pridávalo bôľ do rodiny. Láska k behu vzťah Cathy k otčimovi pozmenila. ,,Máš dve zdravé nohy a ruky, tak ich teraz použi,“ tvrdo apelovala mama na Catherine. Barber si dievčatko obľúbil a zháňal na jej preteky peniaze, ako mohol. Aj podomovým predajom od dverí k dverám, aj brigádami a osobnou podporou.
Cathy začala vyhrávať. V prvých pretekoch v škole svätého Jozefa pre osemročné nechala na 80 metrov súperky o niekoľko metrov. Iba 11-ročná utvorila austrálsky žiacky rekord vo výške - 153 cm. ,,Mamy bielych spolužiačok sa na mňa pozerali krivo. Raz unavená po pretekoch som ležala v teplákoch na železničnej stanici v Melbourne na lavičke, a hoci bolo plno miest na sedenie, dve biele ženy na mňa skríkli - vstávaj ty lenivá a uvoľni miesto. V mojom prvom zamestnaní na pošte chodilo ku mne menej zákazníkov než k bielym kolegom asi preto, že mám tmavú pleť,“ spomínala Freemanová.
Zásluha Rumuna Danilu
Roku 1987 doviedol rumunský tréner Mihal Danila svojich atlétov na Svetovú univerziádu do Záhrebu, a keďže sa mu nepáčil Ceaucescov diktátorský režim, požiadal vo Viedni o azyl a skončil v Austrálii. O rok neskôr objavil v queenslandskej škole v Toowoombe 15-ročnú Cathy Freemanovú: ,,V živote som nevidel taký talent ako ona. Trénovať ju bolo zážitkom, cťou, snom. Som na to hrdý.“
Ich disciplinovaná spolupráca prinášala úspechy. Cathy vybrali ako jednu z troch čiernych žiačok na špeciálne gymnázium, kde bolo 600 študentov. Roku 1989 zabehla 100 metrov za 11,67 s a Rumun Danila ju napokon priviedol iba 17-ročnú až ku zlatu na Hrách Britského spoločenstva v Aucklande 1990 na 4x100 m.
Olympijský titul
Po tomto vzlete sa jej ujal novinár Nick Bideau, ktorý ju už ako manažér priviedol do Melbourne, našiel nového kouča Petra Fortuna, a ten ostal jej trénerom dodnes. Cathy Nickovi naivne verila, ich škandalózny vzťah sa dostal na titulné stránky, a hoci spočiatku prinášal úspechy, po zlate na MS 1997 v Aténach nastal zlom. Cathy sa trpko rozišla s Bideauom, na nejaký čas prerušila spoluprácu aj s trénerom Fortunom, ba zranila sa a nemohla štartovať na Hrách Britského spoločenstva 1998.
Ukryla sa na Islande, najďalej od sveta. Až po sobáši s Bodeckerom sa jej svetlo opäť rozžiarilo a doterajším vrcholom boli dva dátumy roku 2000 - 15. septembra pred zrakmi celého sveta zapaľovala pochodeň Hier XXVII. olympiády doma v Sydney. Cathy pochodovala s krajanmi na štadióne pred 110 000 divákmi a potom zmizla, aby sa objavila na ploche prezlečená priamo pri kotle s ohňom. O 7 dní neskôr dobehla na 400 m po olympijský titul, aby prežila svoj sen o slobode a zlate ako šťastnú skutočnosť.
Dnes je už po tridsiatke, opäť pred životnou skúškou, má ďalšie ciele, ktoré ju držia pri sile - tohto roku chce splniť limit 51,37 s a úspešne štartovať na MS, o rok bude obhajovať zlato na OH 2004 a kariéru chce ukončiť doma v Melbourne na Hrách Britského spoločenstva 2006.
,,Forma stúpa, sezóna sa rozbieha, moja hmotnosť sa už blíži k optimálnej. Neviem, či začnem vyhrávať, ale aj keby to bolo pre mňa peklo, vrhnem sa doň a odovzdám všetky sily. Moje miesto je na trati,“ sľubuje 30-ročná Cathy Freemanová.
Vizitka Cathy Freemanovej
Dátum narodenia: 16. februára 1973
Miesto narodenia: Mackay (austrálsky štát Queensland)
Bydlisko: Melbourne
disciplína: beh na 400 m
Najväčšie úspechy - OH 1996 striebro, 2000 zlato, MS: 1999 zlato
Osobný rekord: 48,63 s (na OH v Atlante 1996)
Autor: ANDREJ BUČKO,Melbourne
