Britský premiér Tony Blair sa aspoň na pár dní zbaví prezývky „pudlík Washingtonu“, ktorou ho pre ráznu podporu amerického riešenia irackej krízy v poslednom čase častujú niektorí jeho voliči. Spolu s ministerstvom obchodu a priemyslu včera predstavil plán, ktorý podstatne odkláňa energetickú politiku krajiny od amerického modelu.
Projekt počíta so znížením emisií oxidu uhličitého v nasledujúcich 50 rokoch o 60 percent. Už od roku 2010 by mohlo pochádzať z obnoviteľných zdrojov desať namiesto terajších troch percent elektriny.
Blair chce strojnásobiť štátne investície do rozvoja obnoviteľných zdrojov energie z vetra, morského príboja a slnka, ponúknuť spoločnostiam daňové úľavy a otvoriť pre podnikateľov kilometre veterných vodných plání.
Hlavná výčitka Bielemu domu smerovala k faktu, že Spojené štáty spotrebujú najviac energie na obyvateľa na svete. Blair tiež spochybnil americký argument, podľa ktorého štátom nariadené obmedzenia vypúšťania emisií ohrozujú ekonomický rast krajiny. Vďaka novým technológiám sa v Británii podarilo obmedziť vypúšťanie škodlivín od roku 1997 o 5 percent, kým ekonómia sa zveľadila o 17 percent, vyhlásil podľa denníka The Guardian.
V nadšenom pokriku ochrancov životného prostredia takmer zanikli hlasy kritikov. Tí upozorňujú, že energia z obnoviteľných zdrojov je oveľa drahšia ako tradičné zdroje a nový trend znamená drastické zvýšenie účtov za elektrinu.
„Veterná energia nie je len nespoľahlivý, ale aj poriadne drahý zdroj,“ povedal Bernard Ingham zo Spolku podporovateľov jadrovej energie pre BBC. Ochranári však argumentujú, že ani výroba energie v jadrových elekrárňach by nebola až taká lacná, keby sa do prevádzky započítavalo aj náročné odstraňovanie toxického jadrového odpadu.
O leteckej doprave, ktorá je jedným z najväčších producentov jedovatého oxidu uhličitého, v novom pláne nepadlo ani slovo.
S jadrovou energiou, ktorá dnes zabezpečuje štvrtinu energie pre Britov, sa do budúcnosti počíta len ako s poslednou možnosťou.
„Správa je nekompetentná, irelevantná a nebezpečná,“ reagovali predstavitelia jadrového energetického priemyslu. „Navrhujú redukovať výrobu jadrovej energie, ktorá neprodukuje žiadne skleníkové plyny, práve v čase nebezpečenstva rastu skleníkových plynov v atmosfére,“ povedal Ingham.
Nová Blairova stratégia znamená aj prílev peňazí do rozpočtov univerzít a výskumných pracovísk. Vedci budú musieť vymyslieť spôsob, ako uskladňovať oxid uhličitý tak, aby neovplyvňoval atmosféru a globálnu klímu, technici zase lacnejšie spôsoby premeny energie slnka a vetra. Pozitívny efekt zmien v energetickej politike si však Blair a jeho ľudia politicky neužijú - naplno sa prejaví dávno po uplynutí ich volebného obdobia.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
Hlavné body Blairovho „zeleného“ plánu- výrazné zníženie emisií oxidu uhličitého
- zákaz výstavby nových jadrových elektrární
- zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 20 percent do roku 2020
- zamedzovanie plytvania energiou
Efekt na peňaženky Britov do roku 2020
- domáce účty za elektrinu stúpnu o 5 až 15 percent
- ceny za energiu pre priemysel stúpnu do 25 percent
Ako je to na Slovensku
Slovensko si obnoviteľné zdroje energie takmer vôbec nevšíma. Na slnko, vietor alebo biomasu pripadá len trojpercentný podiel z výroby energie, pričom napríklad v Rakúsku je to dvadsať percent.
Približne polovica potenciálu čistej energie pripadá na Slovensku na biomasu. Zo 40-tisíc terajoulov, ktoré môže biomasa vyrobiť za jeden rok, sa v súčasnosti naozaj tvorí 12-tisíc. Jedným z dôvodov je nízka ťažba dreva. Ministerstvo pôdohospodárstva odhaduje, že ročná ťažba by mohla dosiahnuť 35-tisíc kubíkov, ale vyťaží sa len šesťtisíc. Mizivým percentom sa využíva aj geotermálna a veterná energia. Zhruba na jednu pätinu možností sa čerpá energia z vody v malých vodných elektrárňach. (r)
