Predstavy ľudí o tom, ako sa náš život zdražuje, sa výrazne odlišujú od skutočnosti. Ľudia majú dojem, že v januári sa zvýšili ceny o 35 percent, v skutočnosti vzrástli o 5 percent.
Aj zdražovanie v minulom roku, ktoré bolo historicky najnižšie, vnímali ľudia tak, ako keby bolo päťnásobne vyššie.
O niečo triezvejšie posudzovali ľudia nezamestnanosť. Jej hodnotu v januári odhadli v priemere na 25 percent, správne číslo je 19,2 percenta. Názory ľudí zisťoval v prieskume inštitút INEKO.
Realistický pohľad mal v prieskume len jeden z deviatich opýtaných. Aj v tej najoptimistickejšej skupine, ktorú tvoria mladší ľudia, vysokoškolsky vzdelaní, podnikatelia a obyvatelia väčších miest, mal správny odhad iba každý piaty až šiesty opýtaný.
Toto skreslené videnie reality má vplyv nielen na životný pocit ľudí a ich rastúcu nespokojnosť, ale má to aj „negatívne dôsledky pre samotnú ekonomiku,“ upozornil Gabriel Šípoš z inštitútu INEKO.
Podľa psychologičky Zuzany Jarossovej sa s istou dávkou pesimizmu už narodíme. „Rodený pesimista svoj život nevedome organizuje neúspešne a straty, ktoré predpokladá, si napokon naozaj privolá.“
Pesimizmus sa podľa sociológa a analytika Inštitútu pre verejné otázky Michala Vašečku objavil hneď po zmene v roku 1989. „Súvisí to s výzvami, ktoré priniesla nová doba.“
Ďalším dôvodom je to, že sa porovnáme s najvyspelejšími krajinami, nie s tými, ktoré sú reálne na našej úrovni, ako napríklad Poľsko. Istú úlohu zohráva aj to, že „zvonku nás často vidia ako krajinu, ktorá nie je na úrovni ani toho Poľska. A toto Slovákov utvrdzuje v predstave, že skutočne niečo nie je v poriadku,“ hovorí Vašečka.
Šípoš berie na zodpovednosť za ‚blbú‘ náladu čiastočne aj médiá. „Médiá formujú očakávania a správanie ľudí. Veľa sa píše o dvadsaťpercentnej nezamestnanosti, ale takmer vôbec sa nepíše o inflácii,“ povedal.
Mieru pesimizmu podľa neho nijako výrazne neovplyvnil ani ekonomický balíček zo začiatku roka. „Tento január hodnotilo hospodársku situáciu v roku 2002 oproti roku 2001 ako horšiu či rovnakú 85 percent opýtaných. Podobne to videli aj v októbri 2002, teda ešte pred najnovšími opatreniami vlády,“ vysvetlil.
Na pesimizmus verejnosti nezapôsobil ani rast reálnych miezd v minulom roku, ktorý bol najvyšší za posledných päť rokov.
