Park je v mori kultúrnych časopisov malou výnimkou. Cenné názory a tvorbu ľudí prezentuje vďaka formátu veľkorysou formou - s množstvom fotografií, otlačením výtvarných diel a náročnejšou, ale prehľadnou grafikou Paľa Bálika.
„Som fotograf a vždy som vnímal veci cez vizuálnu stránku. Keď som bol malý, miloval som ilustrované texty. Aj dnes si myslím, že slová sú bez obrázkov anonymné. Je to tvrdý boj čítať časopis, ktorý nemá obrázky,“ vysvetľuje Vančo.
Park vychádza od roku 1996. Prvé číslo bolo pôvodne jeho diplomovou prácou na VŠVU. Dodnes vyšlo iba osem čísel, ale aj to stačilo na to, aby sa časopis, ktorý si v umeleckých kruhoch vyslúžil prívlastok „kamarádšaftsky“, pretože sa v ňom objavovali výtvarníci, filmári alebo hudobníci z uzavretej bratislavskej komunity, zmenil na otvorený magazín.
„Náš časopis je otvorený všetkým. Dokazujú to posledné čísla, kde niektoré materiály nemajú s výtvarným umením veľa spoločného. Od začiatku som ho chcel napĺňať kvalitou aj od ľudí, ktorí žili v mojom okolí. Nikdy som nechcel, aby bol elitársky, ak nepovažujeme za elitné niečo, čo je kvalitné,“ filozofuje Vančo, ktorý zároveň učí na ŠUV Jozefa Vydru. Posledné číslo je podľa bratislavského fotografa „surrealistické“, vďaka otváraciemu rozhovoru s najznámejším slovenským surrealistom Albertom Marenčinom alebo mikroskopickými fotografiami rias od vedca Františka Hindáka, ktoré skôr pripomínajú malé potvorky. Okrem iného ponúka aj rozhovory s Jurajom Horváthom, slovenským grafikom a vydavateľom, žijúcim v Prahe, politikom a spisovateľom Petrom Zajacom alebo krátke texty psychiatra Ivana Žuchu. A v jeho strede sa nachádza veľký plagát s Horváthovou grafikou na jednej a Marenčinovou kolážou na opačnej strane.
Park sa netají tým, že rozhovory, ktoré tvoria základ časopisu, vznikajú medzi priateľmi. Konflikt názorov, ktorý kritikom časopisu chýba, nahrádza názorová blízkosť dvoch osôb: „Medzi dvomi stranami existuje nejaký vzťah. Niekedy je to dobre, niekedy menej. Redaktorka Jana Beňová robí rozhovory iba s ľuďmi, ktorých pozná.“ Park už tretí rok podporuje ministerstvo kultúry. Exkluzívnosť, nákladnosť a výpravnosť Parku zabraňuje, aby mohol vychádzať častejšie. (peb)
