Na koho sa bude vzťahovať
Na prezidenta, poslancov parlamentu, členov vlády, ombudsmana, vedenie Najvyššieho kontrolného úradu, poslancov obecných i regionálnych zastupiteľstiev, generálneho prokurátora.
Aké povinnosti stanovuje
Ústavní činitelia sú povinní do 30 dní, ako sa ujali funkcie a vždy do konca marca predložiť dokument, v ktorom uvedú, aké zamestnanie vykonávajú popri výkone ústavnej funkcie, aké funkcie majú v štátnych orgánoch, v samospráve, v orgánoch súkromných firiem, výšku príjmov, majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti.
Zverejnenie majetku
Nóvum oproti minulosti bude zverejňovanie majetkových pomerov na internete. Doteraz tak poslanci robili len individuálne z vlastnej vôle.
Obmedzenia v zamestnaní
Po odchode z ústavnej funkcie zákon obmedzí na rok až dva možnosť zastupovať firmy alebo iné osoby pred orgánmi verejnej moci, o ktorých ako ústavný činiteľ rozhodoval. Rovnako sa nebude môcť zamestnať vo firmách alebo byť ich spoločníkom, ak v posledných dvoch rokoch predtým rozhodoval o tom, že dostanú štátnu pomoc, alebo sa im odpustia určité povinnosti.
Pokuty a strata mandátu
V závažných prípadoch poslanec môže byť sankcionovaný finančne do výšky 500-tisíc korún alebo až stratou poslaneckého mandátu.
História priznávania majetkov politikov
– V roku 1995 parlament prijal ústavný zákon o konflikte záujmov.
– Za Mečiarovej vlády bola otázka zverejňovania majetkových pomerov ústavných činiteľov tabu.
– Po roku 1998 začali niektorí politici pod tlakom médií zverejňovať svoje majetkové pomery.
– Ochotu podávať čestné vyhlásenia o majetkových pomeroch neprejavili poslanci HZDS a SNS.
– Vlani v máji parlament neprijal nový zákon o konflikte záujmov. V Národnej rade sa našlo len 75 poslancov ochotných prijať tvrdšie pravidlá. Potrebných bolo aspoň 90 hlasov. Proti prijatiu zákona hlasovala najmä opozícia, ale aj poslanci KDH a niektorí poslanci SDKÚ a SMK. (sp)
