a po 17 partiách už prehrával 0:5. Učil sa však počas zápasu. Nekonečná séria remíz oboch hráčov vyčerpávala, Karpov schudol o desať kíl a dve partie po sebe prehral. Stav 3:5 predznamenával senzáciu. Po polroku, keď bol výsledok ešte stále nerozhodný, pristúpil vtedajší šéf FIDE Campomanes k bezprecedentnému kroku. V záujme zdravia a života oboch šachistov zápas ukončil s tým, že nemá víťaza a musí sa opakovať. V roku 1985 zvíťazil 22-ročný Kasparov. Súboje K+K sprevádzali aj drobné osobné invektívy. Ich nepriateľský vzťah vyplýval z rozličného veku, výzoru, povahy, štýlu hry i politických sympatií. Kasparov je temperamentný, cieľavedomý a priam panovačný človek. A to sa odráža aj v jeho ostrom, kombinačnom a často útočnom štýle hry. Karpov je pravý opak. Uhladený zjav a skromné, tichučké vystupovanie mu dodalo známku sivej úradníckej myši. V mladosti býval často chorý, bol viditeľne dengľavý a na to, aby sa dostal do formy, musel začať koketovať s jogou. Nad šachovnicou je však stelesnením trpezlivosti. Jeho sila spočíva v jemnom pozičnom manévrovaní a skvelej technike hry. Kasparov sa neraz Karpovovi verejne vysmieval z oddaného vzťahu k režimu: „Nemám rád fašistov, komunistov a nacionalistov. Preto nemám rád ani Karpova. Našťastie, ani on nemá rád mňa, takže si navzájom nič nedlžíme. Keď som ho prvý raz zdolal v bitke o titul, z Kremľa sa od neho odvrátili. A to mi nedokáže zabudnúť.“ Ani Karpov nenechal suchú nitku na koži svojho súpera: „Kasparov je ako každý diktátor – miluje moc nad vecami aj nad ľuďmi. Úspech v športe meria výškou finančnej odmeny. Nikdy by nehral skôr, kým by sa nepresvedčil, koľko za to dostane.“
Kasparov porazil Karpova v boji o svetový trón ešte trikrát a nikdy mu už titul nevrátil. Šachový svet stále dúfa, že svoje súboje o svetový titul ešte zreprízujú. Naposledy sa stretli v roku 1990 v New Yorku, kde bola veľavravnou už výzdoba sály. Karpov štartoval pod sovietskou zástavou, Kasparov pod cárskou.
