ILUSTRAČNÉ FOTO – ČTK
Keď spím, nič nepočujem, je mi to teda jedno. O to viac, že spávam sám.
* * *
Tiež bývam na internáte a s rozprávaním spolubývajúceho mám skúsenosti. Raz si z okna ponadával asi dve minútky a išiel opäť spať. Niekedy je to teda celkom zábavné, vôbec mi to nevadí.
* * *
Stane sa mi, že rozprávam zo sna. Nie síce pravidelne, ale vraj často. Spolubývajúci z internátu tvrdí, že sa pritom posadím na posteľ. Keď sa vyrozprávam, opäť si ľahnem a pokojne spím ďalej. Spolubývajúcim to nevadí, spia tvrdým spánkom, a keď nespia, majú zábavu. Ja by som však chcel o tomto jave vedieť viac, najmä z psychologickej stránky.
* * *
Čo je divné na rozprávaní zo sna? Veď aj niektorí moderátori rozprávajú, ako keby snívali a ešte sú za to aj platení.
* * *
Keď sa môj spolubývajúci chystal spať, zaželal som mu sladké sny. Ja som sa ešte učil ďalej. Okolo jednej v noci sa zrazu posadil, začal rozprávať a jazýčkovým spôsobm bozkávať svoju ruku. Myslel som, si, že je to fór, ale nebol.
* * *
Už od detstva som v noci rozprávala a chodila. Občas ma niekto z rodiny zobudil na chodbe alebo v kuchyni, občas som sa zobudila aj sama v niektorej časti bytu – nie v posteli. V dospelosti to pokračuje, ale menej. Niekedy sa zobudím pri krájaní chleba (každý do mňa hučí, že som chudá). Ako dieťa som v lekárskej karte mala napísane „neurolabilné dieťa“ – predpokladám, že „rozprávanie v spánku“ bude mať nejaký súvis s nervovým systémom.
* * *
Zo spánku si vždy rád pokecám – keď som na Slovensku, po anglicky, keď v USA, po slovensky. Zaujímavé.
* * *
V noci sa má spať, a nie počúvať, čo kto robí.
* * *
Mám skúsenosti s kolegyňou: keď sme boli spolu v hoteli, počula som, ako škrípe zubami. Najprv som nechápala, o čo ide, potom som sa bála, že je zúrivá a niečo mi niečo spraví. Keď som jej to porozprávala, zľakla sa, že raz ju bude počuť aj jej partner. A to by bol vraj trapas.
