Brusel 21. februára (TASR) - Komisár EÚ pre financie Pedro Solbes sa vyjadril proti navrhovanej reforme vedenia Európskej centrálnej banky (ECB) po rozšírení Európskej menovej únie (ECB) o nových členov, najmä spomedzi súčasných kandidátskych krajín.
Solbes uviedol, že by predstavitelia štátov a vlád členských krajín EÚ mali na summite koncom tohto roka alebo na začiatku budúceho prediskutovať "komplexnú reformu" Európskej centrálnej banky (ECB).
Navrhol, či by sa nedalo uvažovať o zmene doterajšieho spôsobu určovania výšky základnej úrokovej miery ECB, pri stanovovaní ktorej sa prejavuje ťažkopádnosť a sklon uprednosťňovať národné záujmy pred cieľmi spoločenstva.
Komisár sa domnieva, že sa možno zaoberať myšlienkou vytvorenia najviac deväťčlenného menovopolitického výboru ECB, ktorý by stanovoval úrokovú mieru. O úrokových mierach teraz rozhoduje šesť členov vedenia ECB a 12 guvernérov národných bánk členov eurozóny.
Proti takémuto systému sa ozývajú kritické výhrady najmä s ohľadom na rozšírenie EÚ na 27 členov, k čomu by malo dôjsť ešte v tomto desaťročí.
Proti navrhovanému modelu reformy ECB sa otvorene postavili Fínsko a Holandsko. Kritika modelu rastie aj v Nemecku. V posledných dňoch sa oň zaujíma aj Európsky parlament (EP). Po preštudovaní základných dokumentov ho chce nastoliť na oprogram svojho rokovania. Predsedníčka hospodárskeho a menového výboru EP Christa Randziová-Plathová povedala, že navrhovaný model parlamente asi neprejde. "Prejavuje sa tendencia odmietnuť ho," povedala.
Otázkou postavenia ECB by sa mal zaoberať aj Konvent EÚ. Ten sa tejto problematike zatiaľ vyhýba, lebo otázky hospodárskej a finančnej politiky boli vyčlenené z jeho programu. Členka EP uviedla, že by bolo zrejme správne, aby sa dešifroval pojem cenovej stability. Čo sa pod nim rozumie, to vie len vedenie ECB. Navonok tento pojem vystupuje jediným údajom, inflácia v EMÚ by nemala byť ročne vyššia ako 2 %. Randziová-Plathová sa domnieva, že treba zvážiť, či by sa rovnaká pozornosť, aká sa venuje cenovej stabilite, nemala venovať aj podpore hospodárskeho rozvoja eurozóny.
Navrhovaný a kritizovaný nový model vedenia ECB po rozšírení EMÚ predpokladá vytvorenie troch skupín z jej členov. V prvej by bolo päť najväčších krajín spoločenstva. A jedna z nich by na jeden rok strácala hlasovacie právo. Podobný model by sa uplatňoval aj voči členom druhej a tretej skupiny, len interval ich "pauzovania" pri hlasovaní by bol častejší.
Informovali anglický denník Financial Times a nemecký denník Handelsblatt.
