Frankfurt 21. februára (TASR) - Kritika francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca na adresu kandidátskych krajín sa podľa doterajších reakcií najviac dotkla prívržencov rozšírenia EÚ, odporcovia členstva v EÚ ju - naopak - privítali.
Prišla totiž niekoľko týždňov pred referendami, v ktorých sa budú občania kandidátskych krajín vyjadrovať k vstupu do únie, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Výsledok všeľudováých hlasovaní o členstve v únii je v prípade kandidátov aj tak neistý. Chiracove nevľúdne slová, ktoré zopakovala o deň neskôr vo Varšave aj francúzska ministerka obrany len veľmi ťažko presvedčia skupinu nerozhodných občanov, aby sa priklonili k členstvu svojej krajiny v EÚ.
Medzi obyvateľstvom strednej a východnej Európy panuje totiž ešte stále strach z konkurencie, podceňovania zo strany Západu a z nadradenosti veľkých štátov, pokračuje FAZ.
Po Chiracových výpadoch sa nebudú musieť odporcovia EÚ namáhať s hľadaním dôkazov, že Brusel si chce niekdajšie sovietske satelity podrobovať rovnako ako to do roku 1989 robila Moskva.
Slová francúzskeho prezidenta sa však môžu v konečnom dôsledku obrátiť aj proti samotnému Francúzsku, upozorňuje konzervatívny FAZ.
Vo väčšine východoeurópskych krajín sa pripravuje privatizácia veľkých podnikov, na ktorej by sa francúzske firmy radi podieľali. Budú sa tiež rozdávať objednávky zbrojovkám a Francúzi majú svoje záujmy aj v tejto oblasti.
Vyjadrenie námestníka bulharského ministra zahraničných vecí Ivanova, že sa nestalo po prvý raz, aby niekto vyvíjal nátlak na Bulharsko, sa síce spája s postojom voči Iraku, skrýva sa však za ním oveľa viac.
Zahraničnú politiku východoeurópskych krajín určovala v uplynulých rokoch pomerne intenzívne Európska únia. Krajiny od Tallinnu po Sofiu formulovali svoje tézy často až vtedy, keď sa problém prerokoval a vyriešil v Bruseli.
Vstupné rokovania mali skrátka prioritu pred všetkým iným. Práve túto skutočnosť však pociťovali mnohí kandidáti ako obmedzovanie svojho vlastného "manévrovacieho priestoru."
Tento pocit bol o to intenzívnejší, o čo väčší bol dojem, že niektoré európske krajiny - a predovšetkým Francúzsko - potrebujú úniu len na presadzovanie svojich záujmov a na štáty východnej Európy neberú nijaký ohľad, uzatvárajú noviny.
jč dem
