Druhá svetová vojna je takmer nevyčerpateľným zdrojom námetov veľkého množstva počítačových hier. Jej jednotlivé fázy sú dopodrobna rozobrané titulmi rôznych žánrov s rôznym stupňom realizmu. Boje s armádami nacizmu v nich môžete zviesť na všetkých frontoch a so všetkými armádnymi zložkami. Typickým „médiom“ pre zobrazenie druhej svetovej vojny sú najmä hromady real-time strategických hier a simulátorov. Ich historická presnosť a tým aj dejepisná hodnota je mnohokrát až zarážajúca.
Samotnú ideu tohto článku - boj proti fašizmu - však v týchto hrách narúša možnosť takmer vždy stáť aj na strane agresora. Samozrejme, prispieva to k vernému zobrazeniu vojny. Napríklad v simulátore B-17 Flying Fortress the Mighty 8th ste si mohli vyskúšať, že stíhači Luftwafe to proti americkým bombardovacím zväzom nemali vôbec jednoduché. Tento článok by sme teda chceli venovať skôr hrám iných, masovejších žánrov, v ktorých sa až na výnimky nezúčastňujete masových bitiek. Budete v nich skôr plniť sabotážne úlohy v tyle nepriateľa, infiltrovať jeho rady, či pomáhať lokálnym hnutiam odporu v okupovaných krajinách. Nie vždy sa príbeh bude opierať o realitu, často pôjde až o divokú fikciu. Osamote alebo s malou skupinkou špecialistov precestujete celú Európu ale aj ďalšie lokality fašistického vplyvu. Doslova sám medzi vlkmi. Majiteľov starších počítačov možno poteší, že prakticky každú spomínanú hru si budú môcť zahrať aj na počítačoch bez „gigahertzového“ procesora a špičkovej grafickej karty.
Častým spoločným znakom takýchto hier je ich problematická distribúcia v Nemecku. Fašistické obdobie minulosti je, samozrejme, veľmi citlivou témou nielen pre oficiálnych zástupcov moci. Stáva sa dokonca, že sa titul na území Nemecka nemôže predávať. Miernejším postihom hry je nariadenie vydať špeciálnu verziu pre nemecký trh. Z hry sa odstraňuje krv, nacistické symboly a podobne. Pôsobí to možno až trocha čudne, hlavne keď ide o hry, ktoré sú orientované proti (!) nacizmu a z oveľa brutálnejších hier s inou tematikou nie je odobraté nič. Zároveň sa často stáva, že sú práve v Nemecku tieto hry veľmi populárne a v legálnej distribúcii dosahujú celosvetovo najvyššiu predajnosť. Nehovoriac o pirátskych verziách s pôvodným obsahom a rôznych opravných súboroch na internete, ktoré upravia hru na historicky presnejšiu. Čo sa teda cenzúra snaží „povedať“?
Wolfenstein 3-D (rok vydania 1992)
Zakladateľa žánru moderných 3D akčných hier na PC - Wolfenstein 3-D - snáď ani netreba veľmi predstavovať. Od dôb super „rýchlych“ PC radu 286 snáď všetci hráči vyskúšali útek osamelého amerického hrdinu z nacistického väzenia. Cesta zo zámku Wolfenstein je lemovaná hromadou vojakov, ich útočných vlčiakov a taktiež množstva pokladov a skrytých miestností. Tieto vlastnosti spolu so štyrmi postupne získanými zbraňami sa stali inšpiráciou pre dnes možno najpopulárnejší druh hier. Grafika je na dnešné pomery už, samozrejme, veľmi zastaralá. Úrovne neobsahujú žiadne schody alebo iné prevýšenia, chýba možnosť meniť uhol pohľadu po vertikálnej ose a na dlážke a strope by ste hľadali textúry márne. 3D akcelerácia vtedy nepatrila ani do ríše snov. Podobizne A. Hitlera a nacistickej svastiky na stenách však boli aj v takej zaostalej grafike veľmi výrazné. To viedlo nielen k zákazu distribúcie v Nemecku, ale hra bola dokonca aj konfiškovaná jej majiteľom. Môžeme si byť ale istí, že aj nemeckí hráči vyskúšali nekonečné bludiská „Wolfa“ a našli v nich množstvo drobných vtipov a skrytých bonusov. K nim patrila dokonca aj úroveň inšpirovaná klasickou hrou Pac-Man. Nad Wolfenstein 3-D dnes možno mladí hráči ohrnú nos, ale všetci ostatní si ho môžu skúsiť už len kvôli tej nostalgii alebo priam legendárnym samplovaným hlasom fašistov. „Wolf“ je nesporne legendou hernej histórie, no možno neviete, že sa jeho autori inšpirovali 8-bitovou hrou Castle Wolfenstein. Tá obsahovala aj iné možnosti konfrontácie s nepriateľmi. Mohli ste ich napríklad zastrašiť so zbraňou v ruke a okradnúť o náboje. Aj samotný Wolfenstein 3-D mal obsahovať finty patriace skôr do repertoáru tichého zabijaka ako napríklad ukrývanie mŕtvol a plazenie. V záujme plynulej hrateľnosti však autori tieto už naprogramované črty vynechali. Či to bolo správne dnes už ťažko posúdime.
Indiana Jones and the Fate of Atlantis (rok vydania 1992)
Vďaka „osvetovej“ práci komerčných televízií už pozná najväčšieho dobrodruha všetkých čias aj široké domáce publikum. Kultové filmy s doktorom Jonesom v hlavnej úlohe nenechali hernú divíziu Lucasovho impéria pokojnú. Po celkom podarenej adventúre inšpirovanej filmom Indiana Jones a posledná krížová výprava (Indiana Jones and the Last Crusade - rok 1989), ktorá zaviedla do žánru veľa noviniek, prišla na svet ďalšia absolútna klasika. Fate of Atlantis vo svojej dobe spôsobila doslova herný ošiaľ a dodnes patrí medzi najlepšie hry histórie. Tentokrát autori nemohli vychádzať z filmovej predlohy, ale príbeh hry bol o to zaujímavejší a originálnejší. Indyho naháňačka s nacistickými šialencami, ktorí sa snažili využiť objavenie Atlantídy na zostrojenie ničivej zbrane sa stala až nočnou morou niektorých hráčov. Obtiažnosť totiž nepatrila medzi najnižšie a rôzne „zákysové“ situácie boli rozoberané v návodoch a dlhých hráčskych diskusiách. So šarmantným Indym sa v tejto hre dostanete okrem Eúropy aj na Blízky východ a do Africkej púšte. Záverečná návšteva samotnej Atlantídy patrila k najatmosférickejším momentom hernej histórie. Obrovská porcia zábavy, viaceré možné riešenia situácií, či viaceré verzie záveru sú silnou konkurenciou aj pre súčasné hry. Existuje dokonca aj plne nadabovaná CD verzia, a tak okrem nízkeho grafického rozlíšenia nemá táto perla „adventúrneho“ žánru výrazné slabiny ani dnes. Jedine, že by hráči trocha spohodlneli…
Prisoner of Ice (rok vydania 1995)
Je až pozoruhodné ako sa autori hier chytajú spojenia fašizmu s výskumom nadprirodzených javov. Koniec koncov aj seriózni historici robia v tejto oblasti výskum a v televízii sa občas objaví dokumentárny film s touto témou. Rovnako ako príbeh Fate of Atlantis, aj ďalšia hra zo zlatej doby adventúr rozoberá mysteriózne témy na pozadí druhej svetovej vojny. Tentokrát sa príbeh približuje hororu a je inšpirovaný krátkym dielom H.P. Lovecrafta „Mountains of Madness“. Prisoner of Ice by sme mohli pokojne titulovat ako „kompletnú hru“. Niežeby ostatné hry neboli kompletné, ale často im niečo k celkovému dobrému dojmu chýba. Práca šesťdesiatich ľudí sa však prejavila na tom, že Prisoner of Ice boduje v každom hodnotiacom kritériu. Prekrásna ručne kreslená grafika (najmä v SVGA verzii hry), výborné animácie, hudba a zvuky. Všetko zasadené do príbehu snahy nacistov vyhubiť ľudskú rasu a nahradiť ju prastarou civilizáciou, ktorej zvyšky sa nachádzajú zamrznuté v polárnom ľade. Prisoner of Ice možno nedosahoval hernú dobu konkurencie, ale vďaka rafinovaným hádankám a úlohám pre hráča sa nikdy nestalo, že by ste stratili chuť pokračovať. Oproti iným hrám možno u nás Prisoner of Ice prešiel nepovšimnutý, ale ak túžite po napínavom dobrodružstve, neváhajte.
Commandos: Behind Enemy Lines (rok vydania 1998)
Možno si spomeniete, aký rozruch spôsobila hra Commandos po svojom vydaní. Prakticky neznámy vývojársky tím Pyro studios s ňou urobil obrovskú dieru do sveta, čo, prirodzene, viedlo k vydaniu datadisku (Behind Enemy Lines - rok 1998) a rovnako úspešného druhého dielu (Commandos 2: Men of courage - rok 2001). Čím Commandos tak upútala hernú obec? V prvom rade to bol akčne spracovaný námet operácií špeciálnych jednotiek počas druhej svetovej vojny, ktorý sa však príbehom striktne drží reality. Commandos vytvorili prakticky nový sub-žáner. Z rovnakého herného princípu totiž ťažila medzičasom aj hra Desperados z divokého západu a na trh prichádza už aj hra inšpirovaná legendou o Robinovi Hoodovi. Obe si napriek minimálnej zmene oproti Commandos vyslúžili pochvalné recenzie. Systém hry je totiž geniálne jednoduchý, ale zároveň pestrý a veľmi návykový. Každá úroveň hry je totiž vymyslená tak, aby ste s malou skupinkou elitných vojakov mohli pomocou tichého pohybu proti obrovskej nacistickej presile splniť dané úlohy. Okrem použitia zbraní v tom najnutnejšom prípade vám k tomu poslúžia rôzne pasce a tiché prepady. Navyše každý z vašich vojakov disponuje odlišnými špeciálnymi schopnosťami ako kamufláž, potápanie, streľba na veľkú vzdialenosť a podobne. Autori zvolili aj ideálny grafický kabát hry. Na všetko sa pozeráte z vtáčej perspektívy s možnosťou zoomu a rozdelenia obrazovky na viacero menších, aby ste mohli akciu lepšie koordinovať. Aj keď prvému dielu chýbala lepšia umelá inteligencia, stále bola hra miestami až pekelne ťažká. Svedkom jej popularity je však aj fakt, že sa v Európe predalo viac ako milión kusov a najviac v Nemecku. Špeciálna nemecká verzia opäť neobsahovala svastiku a namiesto mŕtvych vojakov sa objavovali malé náhrobky.
Hidden & Dangerous (rok vydania 1999)
Pri hre Hidden & Dangerous sa trocha opakovala história Commandos. Opäť vtedy svetovo neznámy tím (tentokrát český Illusion Softworks) a opäť veľký komerčný úspech. Napriek tomu, že niektorí recenzenti (oprávnene) kritizovali nedostatky hry, objektívne je Hidden & Dangerous výnimočná hra. Najlepšie ilustruje jej princíp prívlastok Commandos v 3D. Náplň misií sa totiž prirodzene vďaka rovnakému námetu veľmi podobala rovnako ako plánovanie postupu špeciálneho komanda proti fašistickej presile. Navyše ste však mohli na prehľadnej mape presne naprogramovať každý krok vojakov na dlhú dobu dopredu. Ďalším odlišným taktickým prvkom bol výber zbraní pre jednotlivé kampane a ich manažment medzi jednotlivými úrovňami. Komplexnejšie pojatie spolu s trocha „na kolene“ pripraveným 3D enginom však boli tesne po vydaní hry jej veľmi slabou stránkou. Až po niekoľkých opravných „patchoch“ sa podarilo opraviť chyby v inteligencii vojakov a grafické kiksy. Napriek tomu najmä vďaka lákavému obsahu misií (nechýbalo ani získanie šifrovacieho stroja Enigma z potápajúcej sa lodi) si Hidden & Dangerous získala zástupy fanúšikov. Hru predĺžil ešte aj datadisk Fight For Freedom (rok 2000) a chystá sa druhý diel.
Mortyr (2093 - 1944) (rok vydania 1999)
Prítomnosť toľkých letopočtov v nadpise nie je chybou. Opäť totiž ide o hru s protinacistickou tématikou, ktorá obsahuje prvky patriace do vedeckej fantastiky. Tentokrát sa do hry zamiešal stroj času. V roku 2093 totiž celý svet po víťazstve vo vojne ovládajú fašisti. Hlavný hrdina sa pomocou cesty v čase snaží zvrátiť beh dejín. 3D „strieľačka“ Mortyr (2093 - 1944) však zďaleka nezaznamenala taký úspech ako podobne tematicky zameraní kolegovia. Na jednej strane tu bola celkom podarená grafika obsahujúca vtedy najmodernejšie akcelerované efekty. Na druhej strane sterilná hrateľnosť a príliš detinská fyzika sveta. Ani relatívne zaujímavé zmeny prostredia súvisiace s presúvaním sa v čase nezachránili Mortyr od cesty na okraj hráčskeho záujmu.
Return to Castle Wolfenstein (rok vydania 2001)
O návrate legendy Wolfenstein sa šuškalo dlho. Koncom roku 2001 sa objavil remake. Kto ho nehral, nemusí sa báť že ide len o vizuálnu zmenu. Okrem prvej scény a prítomnosti zámku Wolfenstein sa opakuje len máločo. Hra dostala aj oveľa mystickejší nádych. Okrem radových vojakov budete bojovať aj s Himmlerovi podriadenou paranormálnou divíziou. Tá odhalila pri archeologickej expedícií hrobku starobylého démonického kráľa a snaží sa ho oživiť. Stretnete sa však aj s ďalšími experimentami na poli techniky a mutácií. Napríklad s takmer nesmrteľnými supervojakmi. Počas vašich ciest po tajných laboratóriách a temných kobkách sa vďaka temnej atmosfére neraz poriadne zľaknete a pri situáciách s takmer prázdnym zásobníkom proti skupine oživených mŕtvol vám poriadne stuhne krv v žilách. Ak by sme mali niečo hre vyčítať, bola by to určite krátka herná doba a trocha neoriginálny príbeh. Cenzúra si v Nemecku Return to Castle Woflenstein doslova vychutnala. Okrem samozrejmej absencie svastiky sa totiž akosi zmenil aj nepriateľ. Oficiálne tu totiž už nebojujete proti nacistom, ale len proti akejsi tajnej organizácii. Že je druhá svetová vojna a oponenti používajú nacistické uniformy asi už nikomu nevadilo…
Medal of Honor: Allied Assault (rok vydania 2002)
Ešte v čerstvej pamäti majú asi všetci hráči tento výborný 3D akčný titul. Z PlayStation sa konečne táto herná séria preniesla aj na PC a s veľkým úspechom. Vážne poňatá hra, v ktorej, mimochodom, navštívite aj krvavú pláž Omaha počas vylodenia v Normandii disponuje výbornou grafikou a hrateľnosťou. Všetky vaše akcie sú však až príliš nalinkované a hracia doba je opäť z tých kratších. Navyše niektoré úrovne sú až prehnane komplikované vďaka neustálemu znovuobjavovaniu sa nepriateľov. Nič to ale nezmení na tom, že vďaka skvelej atmosfére, autentickým kulisám a výbornej hudbe sa jedná o prakticky najreálnejší zážitok z bojov druhej svetovej vojny.
MICHAL GARDIAN
