Trubkár a aranžér Juraj Bartoš je staromilec. Skupinu Bratislava Hot Serenaders vedie s láskou k tradícii dvadsiatych a tridsiatych rokov, štýlovej čistote a autenticite. Jeho ďalším výletom do histórie je skupina Hot House, ktorú sme po prvýkrát počuli na Bratislavských jazzových dňoch 2001. Nedávno vyšiel profilový album Hot House Live. Táto hudba je exkurzom do jazzu trochu mladšieho - be-bopu. S Hot House sa prenesieme na koniec štyridsiatych a začiatok päťdesiatych rokov, kedy sa v New Yorku začali diať veci, ktoré navždy zmenili tvár jazzu. Charlie Parker, Dizzy Gillespie, Miles Davis, Bud Powell a ďalšie osobnosti spôsobili revolúciu a ich odkaz je dodnes silný a inšpiratívny. Jazzoví hudobníci sa v tom čase stali skutočnými umelcami, porovnateľnými s velikánmi vážnej hudby.
Hviezdami a hlavnými sólistami skupiny sú Juraj Bartoš a saxofonista Radovan Tariška. V jeho osobe sa na našej scéne z ničoho nič vynoril hráč minimálne európskeho formátu. Kvality Bartoša sú všeobecne známe každému, kto začul jazz hoci len z rýchlika. Aj v rytmike sú špičkoví hudobníci dvoch generácií. Mladý klavirista Ondrej Krajňák s bubeníkom Mariánom Ševčíkom a kontrabasista Juraj Griglák, ktorý už patrí k strednej generácii.
Be-bop nie je o skladateľskej sofistikovanosti, ale o komunikácii a hráčskej bravúre. Skladby uvádza a uzatvára téma (často krkolomne náročná) a medzitým je na hráčoch, čo s materiálom urobia. Hot House charakterizujú tri slová: radosť, virtuozita, energia. Sólisti ani na chvíľu nepodľahnú samoúčelnej exhibícii, i keď predvádzajú riadne jazdy. Bartoš s noblesným prístupom a dravý Tariška sa nazvájom dopĺňajú. Skvelá je šestnásťminútová verzia Black Orpheus, ktorá z bosanovy prechádza do dravého groovu. Záver skladby Charlieho Parkera Donna Lee, kde sa saxofón a trúbka naháňajú bez sprievodu rytmiky, vyvolá až poklesnutie sánky a hlboký výdych. Členovia kapely sa počúvajú a okamžite reagujú na podnety. Aby som nezabudol na Krajňáka a Ševčíka - sú to mimoriadne empatickí a citliví hráči, klavírové sóla sú vystavané, že by sa dali napísať do nôt a vydať ako príručka. Griglák to všetko spoľahlivo drží svojou hutnou kontrabasovou linkou potvrdzujúc svoju bezprecedentnú univerzálnosť od rocku cez fusion, funky až po takýto kryštalicky čistý jazz. Hot House je kapela, ktorá hrá naozajstný be-bop.
Album vychádza vo vydavateľstve Hudobného fondu, nahrávky sú z archívu Slovenského rozhlasu, koncert sa konal 4. júla 2001 v bratislavskom Hystéria pube. Trochu neskoro. Takýto materiál však bude aktuálny vždy.
