ako nevestu sedliakovi. V Číne to nie je ojedinelé. Dievčat na vydaj je nedostatok a nákup nevesty je historicky i kultúrne prijateľný. Desaťtisíce chudobných, často nevzdelaných žien takto predajú ako nevesty alebo prostitútky, píše agentúra DPA.
Veľký rozruch vyvolal prípad len dvanásťročnej Tuan Jing z Chu-nanu, ktorá utiekla z domu po hádke s rodičmi a potom ju uniesli. Musela pracovať v jednom nevestinci v Jüe-jangu. Jej únoscov a kupliara už chytili a popravili. Mnoho obchodníkov s ľuďmi však spravodlivosti uniká. OSN registruje v Číne len za 90. roky 88-tisíc únosov žien a detí. Deti – chlapcov predávajú bandy za 11-tisíc až 13-tisíc jüanov (zhruba 41- až 48-tisíc korún) bezdetným párom. Dievčatká za pár sto jüanov predajú ako lacnú pracovnú silu či budúce nevesty. V niektorých okresoch je údajne podľa OSN 30 až 90 percent svadieb výsledkom obchodu s ľuďmi. Na dedine dnes pripadá už len 100 žien na 120 mužov. Nepomer medzi pohlaviami sa ešte zvýšil s rozšírením ultrazvuku, lebo mnoho žien, ktorým sa majú narodiť dievčatká, volia potrat. Inokedy rodičia dievčatko odložia alebo predajú, aj keď od roku 1949 je predaj detí zakázaný. Predaj žien zákonom zakázali len v roku 1991.
„Problémom je nedostatočné trestné stíhanie v dôsledku korupcie, malá priebojnosť miestnych úradov a ľahostajnosť,“ sťažuje sa Informačné stredisko pre ľudské práva a demokratické hnutie v Číne. Keď sú ženy po mnohých rokoch „oslobodené“, ocitajú sa v dileme. Väčšinou majú deti, hanbia sa vrátiť do svojej dediny, alebo si už zvykli. Po deviatich rokoch sa teraz 35-ročná Jü Siou rozhodla zostať v Lu-gengu s dieťaťom a novým manželom. Vedúca ženského združenia v Kuang-tungu, Chuang Šumej, k tomu hovorí: „Všetky tieto ženy zvádzajú boj so sebou. Tie, ktoré zostanú, to robia kvôli deťom. Ale nech sa rozhodnú akokoľvek, v srdci už majú hlbokú ranu.“
(čtk/dpa)
