vreciek“, zameranej na zvýšenie dôvery občanov v schopnosť štátu zaobchádzať s peniazmi, ktoré mu zverili.
Vláda Pétera Medgyessyho nastupovala vlani v lete s niekoľkými sľubmi, medzi ktorými bolo aj vyšetrenie prípadov neprehľadného využívania rozpočtových peňazí za predchádzajúcej vlády. Išlo často o mnohomiliardové sumy.
Financovanie výstavby diaľnic napríklad riešila Orbánova vláda tak, že príslušné peniaze preliala do štátom vlastnenej Maďarskej rozvojovej banky - MFB, ktorá potom zadávala zákazky na stavbu bez vyhlásenia tendra. Jedným zo zvýhodnených bol kameňolom otca premiéra Orbána. Otázky smerujúce na konkrétne využitie peňazí zo strany médií i opozičných poslancov banka odmietala s odôvodnením, že ide o obchodné tajomstvo. Žiadnu z podobných káuz však vládni vyšetrovatelia ani polícia zatiaľ nedoviedli do konca.
Podľa nového zákona by sa obchodné tajomstvo v budúcnosti na štátne zákazky alebo na zmluvy hoci aj súkromných podnikov so štátnymi či samosprávnymi subjektmi nevzťahovalo. Všetky informácie týkajúce sa podobných obchodov musia byť naopak verejne prístupné.
Návrh zákona taktiež výrazne rozširuje právomoci ÁSZ, maďarskej obdoby nášho Najvyššieho kontrolného úradu. Po prijatí zákona by mohol ÁSZ sledovať celú cestu rozpočtových peňazí až po ich konečné využitie vrátane ich použitia v súkromných firmách. ÁSZ bude môcť podľa nového zákona taktiež skúmať hospodárenie firiem založených štátnymi subjektmi, vládou, ministerstvami či samosprávami.
Súčasťou návrhu zákona je napríklad aj to, že za súdny spor začatý v záujme získania informácií vo verejnom záujme netreba platiť súdne poplatky, alebo že musia majetkové priznania predkladať aj blízki príbuzní politikov rozhodujúcich o rozpočtových peniazoch a vedúci štátom vlastnených firiem. Zákon má podľa informácií parlamentu veľkú šancu na prijatie. Nič však nie je isté, Medgyessyho socialisti tiež neboli dosiaľ známi práve poctivým zaobchádzaním so štátnym majetkom a podobný zákon nemusí sadnúť ani mnohým vládnym politikom.
