Obyčajných Arménov predvolebná kampaň pred včerajšími prezidentskými voľbami nenadchla. FOTO - REUTERS
O voľby sa zaujíma Washington aj Moskva. Ropovod z Kaspického mora, ktorého stavbu platia Američania, má viesť cez Azerbajdžan a Arménsko do priľahlého Turecka. Pre Washington to znamená zisk novej bašty v teritóriu, ktoré roky podliehalo Moskve. Američanov ale neláka len kaspická ropa. Arménsko, sused Iránu, pred rokom a pol povolilo Američanom používať svoj vzdušný priestor a stalo sa tak súčasťou leteckého priechodu medzi Ruskom a Iránom.
Proti ôsmim novým tváram stojí pevne súčasný prezident Robert Kočarian. Len dvaja z protivníkov by ho mohli ohroziť: Artašes Gegamjan, bývalý komunistický starosta Jerevanu a Stepan Demirchjan, syn komunistického vodcu Karena Demirchjana, ktorý Kočarianovi dýchal na krk už v minulých voľbách v roku 1998. Demirchjana seniora zavraždili pri teroristickom útoku na parlament v roku 1999.
Ľudia sú opatrní. Pamätajú sa na posledné voľby so sfalšovanými voličskými zoznamami, podplatenými médiami a zneužívaním témy Náhorného Karabachu na huckanie voličov.
Máloktorý Armén spieva ódy na Kočariana, píše BBC. Väčšina ho však uznáva za to, že dokázal tvrdohlavo vyviesť postsovietske Arménsko z najväčšej chudoby a vrátiť elektrinu do väčšiny domácností. „Nemám ho rád. Ale budem zaňho hlasovať,“ priznal sa jerevanský obchodník Vazgen.
Volebná kampaň bola rozpačitá. Ústredná volebná komisia totiž vylúčila zo súťaže nádejného kandidáta Raffiho Hovannisiana, Arména z americkej diaspóry, prvého postsovietskeho ministra zahraničia. Zákon totiž od kandidátov vyžaduje arménske občianstvo aspoň 10 rokov.
Krajinu pritom do značnej miery drží nad vodou práve šesť miliónov Arménov z USA (dvojnásobne počtom prevyšujú krajanov, ktorí žijú doma). Potomkovia Arménov, ktorí sa počas 20. storočia v pravidelných vlnách vydávali na Západ, zo všetkých síl podporujú americkými dolármi najbližších vo svojej bývalej vlasti. Väčšina z viac než troch miliónov obyvateľov stále žije z príjmu okolo 20-tisíc korún ročne.
„Západ potrebuje prezidentov so silnou legitimitou v Arménsku aj Azerbajdžane, aby mohli vyriešiť spor o Náhorný Karabach a ktorí by boli schopní robiť ústupky. Preto veľmi potrebujeme férové a transparentné voľby,“ povedal analytik Georg Pogosjan. Rámcová dohoda o Náhornom Karabachu ako autonómie v rámci Azerbajdžanu totiž stále vyvoláva prestrelky na hraniciach.
Medzinárodné spoločenstvo sa snaží zo všetkých síl: do Jerevanu prišli dve tisícky priesvitných volebných urien a milión dolárov na volebných komisárov.
Ani po arménskych voľbách si ale americkí pozorovatelia neoddýchnu. Ak chcú poriadne pripraviť priestor na výstavbu svojho kaspického ropovodu, je najvyšší čas sa začať pripravovať na novembrové voľby v Azerbajdžane.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
