Hamburský súd odsúdil 28-ročného Maročana za pomáhanie pri teroristickom útoku 11. septembra na 15 rokov väzenia. FOTO - REUTERS
V celosvetovo prvom procese v súvislosti s útokmi na USA 11. septembra odsúdili v Hamburgu Maročana Munira al-Motassadika na 15 rokov odňatia slobody. Súd ho uznal vinným z členstva v teroristickej organizácii a z napomáhania k vražde vo vyše 3-tisíc prípadoch.
28-ročný študent elektrotechniky patril už od roku 1999 k hamburskej bunke teroristov al-Káidy, ktorá podľa nemeckých kriminalistov pozostávala z ešte ďalších šiestich osôb. „Útoky plánovali z nenávisti k Spojeným štátom a Izraelu,“ povedal v zdôvodnení rozsudku predsedajúci sudca Albrecht Mentz a dodal: „Jeho úlohou bolo chrániť páchateľov a zabrániť ich odhaleniu.“ Na stopu im prišli už niekoľko dní po 11. septembri. Členmi hamburskej bunky boli aj Egypťan Mohammad Atta, Marva aš-Šejkí a Libanončan Ziád Samír Džaráh, ktorí pilotovali smrtonosné lietadlá.
V procese, ktorý trval takmer štyri mesiace, sa malo zistiť predovšetkým, či Motassadik vedome pomáhal pri plánovaní útokov 11. septembra. Ani jeden z takmer 30 svedkov to však jednoznačne nepotvrdil. Motassadik nikdy nepoprel, že sa pravidelne stýkal so skupinou Mohameda Attu. Tvrdil však, že sa s nimi iba modlieval a že im z času na čas pomáhal vo finančných záležitostiach: poukazoval im peniaze a vybavoval rôzne formality v súvislosti s nájomným.
Obžalovaný sa počas procesu snažil sprostredkovať obraz veriaceho a mierumilovného moslima: Dôvody svojho pobytu v jednom z táborov al-Káidy v Afganistane, ktorý najprv zatajil, boli vraj výlučne náboženského charakteru. Súd však na základe indícií dospel k presvedčeniu, že Motassadik sa aktívne podieľal na prípravách atentátov v USA.
Pri dokazovaní jeho viny sa však vynorili rôzne problémy. Niektoré fakty sa z politických dôvodov vôbec nedostali na svetlo. Prokuratúra napríklad dúfala, že sa jej podarí získať zápisy výsluchov jedného z pravdepodobne vedúcich teroristov al-Káidy Ramziho Binalsiba, ktorý sa dostal do rúk Američanov. Nemecká vláda však odmietla sprístupniť tieto dokumenty verejnosti s upozornením, že by to poškodilo záujmy štátu. Hamburský súd nepochodil ani s priamou žiadosťou na americké úrady o výsluch Binalsiba, o ktorom sa vie, že bol blízkym priateľom Motassadika. Sudca Mentz však vyhlásil, že zadržaním informácií zo zahraničia sa neporušil princíp férového procesu.
V súvislosti s 11. septembrom sa má v Nemecku uskutočniť ešte asi desať ďalších procesov proti pravdepodobným islamistickým teroristom. Bavorský minister vnútra Günther Beckstein vyjadril obavy, zo „zvýšeného ohrozenia Nemecka“. PRE SME - VLADIMÍR MÜLLER, Bonn
Motassadik na súde – Dr. Jekkyl, Mr. Hyde
Kto je Motassadik? Počas súdneho procesu akoby bola reč o dvoch mužoch. Motassadik číslo jeden bol podľa obhajoby aj samotného obžalovaného tichý, nevinný študent, ktorý sa intenzívne venoval štúdiám a milovanému futbalu. Mierumilovný moslim si vraj nevedel ani len predstaviť, aké zlé úmysly majú muži, s ktorými sa stretával. V Hamburgu si prilepšoval, keď upratoval v lietadlách, v Petrohrade si našiel manželku, ktorá konvertovala na islam. Počas procesu občas ukázal plachý úsmev spoza brady, rozprával veľmi dobrou nemčinou.
Prokuratúra bola pri opise Motassadika číslo dva v používaní vzletných prívlastkov striedmejšia. Jej záver bol ale jednoznačný - tento „druhý Motassadik“ chladnokrvne kryl činnosť teroristov, ktorí neskôr zaútočili v Spojených štátoch a absolvoval aj školenie al-Káidy v Afganistane (obžalovaný tvrdil, že sa tam len chcel naučiť strieľať).
Súd rozhodol, že pravá tvár Motassadika patrí číslu dva. Keď sudca prečítal verdikt, odsúdený ani nepohol brvou.
(mch, reuters)
