Podobných správ od Silvestra, keď sa v Tušiciach muž pomstil manželke a zabil svoje dve deti aj seba, pribúda. Po tejto tragédii strach o život u niektorých žien prevážil nad strachom z týrania. Obyčajne je to naopak. Viac sa boja tyrana.
Prečo týrané ženy od násilníka neodchádzajú? Trpia podobným syndrómom ako zajatci teroristov, ako tí, čo prežili zajatecké a koncentračné tábory. S tyranom spolupracujú a chránia ho. Aby prežili, vymýšľajú až bizarné stratégie.
Od Silvestra si však väčší pozor dávajú aj policajti – po Tušiciach prišli dvaja z nich o miesto.
Trestný zákon sa zmenil v októbri minulého roka – spomína aj domáce násilie. Trestné oznámenie môže podať ktokoľvek, kto bol svedkom týrania, a nedá sa stiahnuť. Kedysi ho najmä týrané ženy sťahovali často: „Zvíťazil strach pred násilníkom. Žena roky počúva, že ak sa odváži čokoľvek urobiť, ide jej o život,“ hovorí Katarína Farkašová, riaditeľka Aliancie žien Slovenska.
Pomôcť ženám, pre ktoré je najnebezpečnejším miestom na svete vlastný byt, má aj kampaň Každá piata žena je týraná.
„Kampane o domácom násilí ma rozhorčujú,“ hovorí moderátorka Jana Škreková, ktorá týranie zažila na vlastnej koži. „Žene trestným oznámením nepomôžu ani susedia, ani známi. Účinne zasiahnuť sú schopní iba psychoterapeuti a krízové centrá. Inej cesty niet.“ (edi)
