George Bush má za sebou prvú ťažkú skúšku. Otázka dňa v amerických médiách znie: Má sa z toho tešiť? Ten tesný výsledok - to je výstraha do budúcnosti, píše The Washington Post. Akoby mu chceli demokratickí senátori odkázať: dvakrát si rozmysli, akého ďalšieho pravičiara nám sem nabudúce pošleš na schválenie! „Myslím, že sme naladili tón pre mnoho ďalších otázok, ktoré pred nás postaví,“ povedal Charles Schumer, demokratický senátor za New York.
Johna Ashcrofta podporili ôsmi demokrati. Pre Busha to však neznamená, že získal osem spojencov z opozície.
Keď pôjde napríklad o nomináciu na sudcu najvyššieho súdu, títo ôsmi si to zrejme lepšie premyslia. „Ak bude nominácia zo stredu, budeme spolupracovať. Ale ak bude takto krajne pravicová, budeme robiť, čo sa dá, aby sme to zastavili,“ vyhlásil pre New York Times šéf demokratov v Senáte Thomas Daschle.
Bush hovorí, že si ho vybral preto, že je najlepší. Podľa analytikov si však veľmi dobre premyslel aj politické súvislosti. „Jeho voľba bude znamenať, že konzervatívci vo vlastnej strane mu budú viac dôverovať,“ hovorí Steve Moore z Cato Institute, „a keď Bush urobí zopár ústupkov tým umiernenejším, konzervatívci mu to odpustia.“ A navyše získal imidž človeka, ktorý si vie stáť za svojím rozhodnutím.
V očiach opozičných demokratov je John Ashcroft stelesnený konzervativizmus, niektorí ho obviňujú aj z rasizmu.
Ponaučenie z hlasovania pre samotného Ashcrofta: mal by ubrať zo svojho konzervativizmu, vybrať si prijateľnejších spolupracovníkov. Ako minister spravodlivosti a zároveň aj generálny prokurátor bude zodpovedný za dôležité zákony o občianskych právach či imigrácii.
Je spor o Ashcrofta len drobnou hádkou v harmonickom vzťahu vlády s opozíciou alebo signálom blížiacej sa vojny? Pýta sa denník The Washington Post. Nikto nevie. Republikánsky senátor Jon Kyl o tom povedal: „Nebol to veru príliš sľubný štart.“
MICHAL FRIŠ
