Od začiatku bolo zrejmé, že bez podpory časti demokratov v rozdelenom Senáte neprejde a najmä vďaka prívržencom povestného liberála Edwarda Kennedyho hrozilo, že Ashcroft napokon ani prejsť nemusí. Ešte tesne pred hlasovaním, v ktorom sa napokon osem demokratov pridalo k päťdesiatim republikánom, Kennedy na adresu Ashcrofta dôrazne vyhlásil: „Mýli sa v otázke občianskych práv, pri právach žien v otázke prerušenia tehotenstva, mýli sa v otázke držania zbraní v rukách kriminálnikov a detí. Je zlým kandidátom na úrad ministra spravodlivosti.“

Vo Washingtone sa ešte stále povráva, že útok Kennedyho nemal len ideologické pozadie. Kennedy, posledný z bratov známeho klanu (John bol do svojho zavraždenia prezidentom USA, Bob ministrom spravodlivosti), si vraj robil nádeje, že po vlastných neúspešných pokusoch získať úrad prezidenta môže dostať post ministra spravodlivosti v Bushovej vláde.

George Bush junior ešte pred výberom členov svojho kabinetu vyhlásil, že vzhľadom na atmosféru, v ktorej získal kreslo v Bielom dome, vezme do vlády aj demokrata. Vzal, ale nie na kreslo ministra spravodlivosti. Na tento post vybral kandidáta síce až z priveľmi konzervatívneho tábora a je zrejmé, že to bol najväčší dôvod, prečo veľká časť demokratov Ashcrofta nechcela. Z čisto profesionálneho hľadiska, ako sa vyjadril aj demokratický senátor Robert Byrd, má Ashcroft tie najlepšie predpoklady.

Bushova pätnásťčlenná vláda je tak konečne kompletná a nový prezident si po rozhodnutí Senátu určite s uľahčením vydýchol.

MICHAL HAVRAN