FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Štefan Mikula z Kláštora pod Znievom je doktorom práv. Hoci má deväťdesiat rokov, túto profesiu nemohol vykonávať. Osud politického väzňa z Jáchymova sa s ním ťahal celý život. Až do roku 1990, keď ho Mestský súd v Bratislave rehabilitoval. „Právnika som robil naozaj iba krátko vo vtedajšom socialistickom podniku Jednota. Potom prišla kádrováčka a o miesto som prišiel.
„Otca neprávom odsúdili za to, že bol predsedom slovenského katolíckeho študentstva a po vojne pracoval na povereníctve výživy,“ hovorí dcéra Elena. Dostal päť rokov. Kým odsúdení v bani v Handlovej mali znesiteľné podmienky, v Jáchymove vládol prísny režim. Tam sa začala najhoršia etapa života Štefana Mikulu. Za rok a pol schudol tridsať kíl.
„Mama bola silná žena, ale keď sme ho konečne mohli v Jáchymove navštíviť a videli sme ho, nebolo nám všetko jedno,“ spomína si dcéra Elena. Najhoršie spomienky má Štefan Mikula na deň, keď z jedného z barakov ušli spoluväzni. Chytili ich a postrieľali. „Osem mŕtvych poukladali na zem, my sme museli prejsť okolo nich a mali sme napľuť na mŕtve telá. Išiel som v rade s monsignorom Trstenským, obaja sme pred telami obrátili hlavy preč.“
Nočné poplachy, keď väzňov uprostred noci vydurili z postelí, bol samozrejmosťou. Opakovali sa pravidelne iba preto, že si to zmyslel niektorý z dozorcov a uprostred noci chcel väzňov počítať. Mnohí z nich kruté zaobchádzanie neprežili, iní si odniesli choroby na celý život. Umierali zvyčajne mladí. Štefana Mikulu paradoxne zachránilo vážne ochorenie chrbtice - preložili ho do iného zariadenia blízko hraníc s vtedajšou NDR. Tam bol režim o niečo voľnejší.
Ani po prepustení na slobodu to nemal jednoduché. Nemohol pracovať vo svojom odbore, sledovali jeho rodinu. Štefan Mikula tak vystriedal za svoj život množstvo povolaní - rybár, robotník, včelár, závozník.
Napriek vysokému veku má Štefan Mikula vynikajúcu pamäť. Najradšej sleduje vedomostné súťaže. Odmieta však pozerať filmy o politických väzňoch.
,
