BRUSEL – Slová francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca na adresu kandidátskych krajín vyvolali búrku nevôle najmä preto, lebo Chirac nepriamo pohrozil, že únia ich pre proamerický postoj nemusí prijať a že si ho mali dobre rozmyslieť, lebo sa im nemusí vyplatiť.
Riaditeľ bruselskej pobočky washingtonského Centra pre bezpečnostné informácie Tomáš Valášek však takej hrozbe neverí: „Ak by to Paríž alebo Berlín urobili, spochybnili by tak myšlienku Európskej únie ako komunity štátov so spoločnými záujmami a spoločným politickým systémom.“
Valášek si myslí, že Chirac v skutočnosti nepriamo cez kandidátov kritizoval skôr premiérov Británie, Španielska a Talianska, ktorí spolu s ďalšími podpísali list na podporu americkej politiky voči Iraku. „Chirac sa ich priamo neodváži napadnúť, preto to robí okľukou,“ tvrdí Valášek.
K listu sa vtedy pridal aj Dzurinda a vzápätí sa objavil list desiatich krajín tzv. vilniuskej skupiny, ktoré sa na stranu Ameriky pridali ešte výraznejšie.
Na pondelňajšom summite sa síce členské krajiny na nijako prevratných veciach nedohodli, ale Britom, Španielom a Talianom sa podarilo „zatlačiť úsilie, ktoré prichádzalo z Nemecka a Francúzska, definovať európsku politiku ako v princípe protiamerickú, a preto sme videli aj ten výbuch francúzskeho prezidenta,“ povedal Valášek.
V Bruseli sa čakalo na reakcie kandidátov. Pozorovatelia a diplomati sa však zhodovali, že gesto Poľska, Malty a pobaltských krajín, ktoré na protest neposlali premiérov, nebolo najšťastnejšie. Slovensko zastupoval Dzurinda aj Kukan. Ak by premiér neprišiel, podľa jeho ministra by to bolo „len prázdne gesto“.
Súhlasí aj Valášek: „Je zbytočné reagovať prehnane prudko. Chiracovi šlo hlavne o kritiku kolegov. Netreba to zbytočne vyhrocovať a skočiť mu na lep.“
Autor: Brusel
