Nová rakúska vláda, ktorá zajtra oslávi prvý rok pri moci, siahla do vreciek prakticky všetkým občanom. V snahe o urýchlené vyrovnanie schodka štátneho rozpočtu naložila na bedrá Rakúšanov dane a dávky, ktorých výška dosiahla najvyššiu mieru v novodobej histórii. Väčšina Rakúšanov finančnú politiku koalície konzervatívnych ľudovcov (ÖVP) a ultrapravicových slobodných (FPÖ) plošne pocítila až koncom januára. Na výplatnej páske našli až o päťsto šilingov „čistého“ menej než na jeseň. Vládni politici síce namietajú, že ľudia s nízkymi príjmami skoro o nič neprišli. Opozícia zato poukazuje na paradox, že bohatým vyššie dane vymerané neboli. „Pretože financujú vládne strany,“ ozýva sa v kuloároch parlamentu.

Vláda sporí na občanoch

Kabinet kancelára Wolfganga Schüssela a vicekancelárky Susanne Riessovej-Passerovej zatiaľ nesplnil sľuby, že rozpočet vyrovná hlavne úspornými opatreniami. Už vlani zvýšil mnoho správnych poplatkov - napríklad za vystavenie pasov či preukazov. Vodičov sa však najciteľnejšie dotklo zdraženie diaľničných známok. Tie tento rok stoja skoro dvojnásobok minuloročnej ceny. Ďalšiu „dieru“ do peňaženiek má na jar urobiť nový poplatok za lekárske ošetrenie. Už vlani zdraželi recepty.

Rigorózne opatrenia sa nevyhli ani dôchodcom. Nová vláda im pridala tak málo, že po zvýšení daní a odvodov majú teraz mnohí nižší dôchodok než vlani. Vlnu nevôle budí i postupné zvyšovanie vekovej hranice pre odchod do predčasného dôchodku. Muži i ženy musia pracovať o jeden a pol roka dlhšie.

Nevydarené privatizácie

Nové príjmy sa Schüsselova vláda snaží získať privatizáciou posledných štátnych koncernov. Prvá emisia „ľudových akcií“ Telekomu Austria sa však skončila debaklom - výdajný kurz sa o tretinu prepadol. Slávne nedopadla ani aukcia licencií na prevádzku sietí mobilných telefónov UMTS, ktorá rakúskej štátnej pokladnici vyniesla neporovnateľne menej, než tomu bolo pri podobných krokoch v Nemecku či Británii. Ďalšie prostriedky chce koalícia získať i urýchleným odpredajom zostávajúcich podielov na pološtátnych firmách. Ale mnoho expertov upozorňuje, že ide o jednorazové príjmy. A i tie môžu byť vzhľadom na blížiacu sa recesiu omnoho nižšie, než vláda počíta.

Vyššie prídavky na deti – na úkor školstva

Znižovanie stavov úradníkov a štátnych zamestnancov o tisícky označujú i ľudoveckí odborári za unáhlené a nesystémové. Napríklad i školné, ktoré od jesene začnú vyberať všetky vysoké školy, len zalepí diery, ktoré v univerzitných rozpočtoch zanechali škrty štátnych príspevkov. Ušetrené prostriedky totiž nová vláda nevkladá len do modernizácie rakúskej vedy a školstva, ale hlavne do zvyšovania prídavkov na deti. „Ide im o návrat žien k sporáku,“ kritizuje rodinnú politiku Schüsselovej koalície bývalá sociálnodemokratická ministerka pre otázky žien Barbara Prammerová.

PRE SME - DAVID ZELINGER, ORF