Minulý týždeň v Moskve na stretnutí Medzinárodného olympijského výboru (MOV) zvolili Čínu za usporiadateľa OH 2008. Vy ste s tým nesúhlasili. Prečo a aké sú podľa vás teraz možnosti na demokratizáciu v Číne?
„Nesúhlasil som, pretože pre vedúcu úlohu komunistickej strany je všetko spolitizované. Získanie práva na OH pre nich nie je o športe, ale o tom, ako v krajine podnietiť šírenie ultranacionalizmu a xenofóbie. Neprinesie to lepšie vzťahy medzi národmi, čo je jeden z cieľov olympiády, ale skôr ohrozí stabilitu a bezpečnosť susedov Číny.
Mýlili sa tí, čo sa domnievali, že pridelenie hier Pekingu zmenší represiu. Len dva dni po rozhodnutí o usporiadateľovi hier sa začalo prenasledovanie demokratických aktivistov. Pridelenie OH neznamenalo pre čínskych lídrov červenú, aby zastavili represie, ale zelenú.
Usporiadanie hier zhorší už aj teraz zlé životné podmienky väčšiny Číňanov. Keď Čína usporiadala Ázijské hry, celá krajina musela znášať náklady na vybudovanie infraštruktúry aj samotné výdavky na hry. Každý bol donútený prispievať.
Rozhodnutie MOV nie je dobré ani pre Čínu, ani pre zvyšok sveta. Politická situácia v Číne je veľmi nestabilná a na budúcoročnom 15. zjazde komunistickej strany sa pravdepodobne zmení celé vedenie strany. Skúsenosti z predchádzajúcich zjazdov hovoria, že pred zjazdom bude vrcholiť vnútrostranícky boj. Kto sa dostane na vrchol a kto pred olympiádou z vedenia odíde? V súčasnosti nikto nevie povedať, aká bude vláda do roku 2008. Čo ak v roku 2007 prepukne v Číne rozsiahle povstanie a vláda padne? Čo potom spraví MOV? Presunie na poslednú minútu olympiádu do Tokia?“
Nepomôže podľa vás olympiáda otvoreniu sa krajiny? Usporiadanie olympiády v Mexiku v roku 1968 odštartovalo v tejto krajine pomalý proces otvárania sa svetu a demokratizáciu.
„V krajine, v ktorej existujú určité inštitucionálne predpoklady na demokraciu, ako to bolo v Mexiku, môže mať olympiáda tento efekt. Ale existuje iný príklad, ktorý je viac porovnateľný s Čínou. Nacistické Nemecko usporiadalo olympiádu v roku 1936. Hitler zneužil hry na rozširovanie xenofóbie a nacionalizmu, čo napokon vyústilo až do svetovej vojny.“
Rusko a Čína podpísali v pondelok dohodu o priateľstve a spolupráci podobnú predchádzajúcej dohode z roku 1950 medzi Stalinom a Mao Ce-tungom. Čo to podľa vás znamená pre demokraciu v Číne a globálnu stabilitu?
„Nové spojenie medzi Ruskom a Čínou je výsledkom zlyhania Západu pri nastoľovaní demokracie v bývalom ZSSR. Zanechali tak geopolitické vákuum, ktoré Rusko vyplnilo obrátením sa na Východ rovnako, ako aj na Západ. Stará studená vojna dostala nový život. Dohoda je prvým krokom k obnoveniu starej antidemokratickej výzvy pre Západ.
Minulý týždeň som šiel na ruské veľvyslanectvo vo Washingtone po víza do Ruska, keďže som chcel vycestovať do Moskvy a zúčastniť sa na protestoch proti kandidatúre Číny na usporiadanie OH. Víza mi odmietli udeliť a príkro ma odbili slovami: „My nie sme ako národy na Západe. Disidentom víza nedávame.“
Počas Jeľcinovej éry Rusko hovorievalo: „Sme jedným zo Západu.“ Dnes Putinovo Rusko tvrdí: „Nie sme súčasťou Západu.“ A potom s radosťou prijme Peking. Je to skutočné fiasko pre globálnu demokraciu.
Vypovedanie Spojených štátov z Komisie OSN pre ľudské práva a dohoda medzi Ruskom a Čínou upozorňujú, že svetoví diktátori získavajú silu, zatiaľ čo Západ stráca vplyv. Západ si musí predovšetkým vybudovať nové spojenectvo proti vzrastajúcej sile diktátorov.“ NATHAN GARDELS
Global Viewpoint,
Los Angeles Times Syndicate ©
